Keď sme si dohadovali stretnutie, intenzívne ste na niečom pracovali. Na čom?
O dva dni odchádzam na dovolenku a robím ešte projekt s technickým múzeom o starých lodníkoch a o lodi Šturec.
S vodou je spojený aj váš oceňovaný dokument The Sailor. Vraj je to film, kvôli ktorému ste vraj vyštudovali školu...
Myšlienka vznikla asi pred desiatimi-jedenástimi rokmi, keď som preplávala Atlantik a bola som očarená komunitou takzvaných morských cigáňov. Bolo to pre mňa v tom čase zosobnenie slobody. Každý z nich mal svoju malú polorozbitú loďku, s ktorou strávil tridsať až štyridsať rokov na mori a na nej dožíval. Hovorila som si, že o týchto ľuďoch chcem spraviť film. Ale nevedela som, ako sa robia filmy, tak som si to sama najprv tvrdohlavo vyskúšala, urobila som si pár kurzov v Anglicku a na Slovensku. Potom som nakrúcala film s názvom Kanopí (Canopy) o mojom kamarátovi, ktorý v kostarickom pralese stavia stromodom. A bolo to hrozné,
lebo som tam bola sama s kamerkou a keď som ho strihala, hovorila som si, že ak to má pokračovať, naozaj musím ísť do školy (úsmev). No a potom z toho hromadného portrétu vznikol len jeden a vyprofilovalo sa to nakoniec na jednu postavu – Paula Johnsona, ktorý sa celý život plavil na mori, žil nespútane a v osemdesiatke už ani on, ani jeho loď neboli schopní vyplávať.
Narazili ste naňho v supermarkete a vraj keď ste sa na seba pozreli, vedeli ste, že ste z jedného cesta. Stáva sa vám to aj inokedy, že stretnete človeka alebo príbeh a poviete si: za týmto chcem ísť?
Ja si myslím, že so všetkými protagonistami si musíte takpovediac sadnúť, musí to nejako zafungovať. Iba vtedy sa dá robiť film, keď je tam nejaká sympatia k danému človeku alebo ľuďom a jeho k vám. Myslím si, že so všetkými protagonistami mojich filmov sme si istým spôsobom porozumeli na mimovnemovej úrovni.
Platí to aj v prípade dokumentu Expremiéri, kde ste spovedali Roberta Fica?
Nie, tam to nebol až taký súlad (smiech).
Ako ste sa vlastne k nemu dostali?
Bol to dokumentárny cyklus o expremiéroch, ktorý pripravovala Zora Jaurová s Mátyásom Priklerom niekoľko rokov a jednotlivé diely nakrúcali študenti a mladí dokumentaristi. Úprimne neviem, ako prebiehalo prvotné rozdeľovanie, ale pri tomto type projektov si zvyknú režiséri vyberať sami, k čomu najviac inklinujú. V čase, keď sa to dokončovalo, bol Robert Fico premiérom. No a keď bol celý cyklus hotový, bolo to začiatkom leta, a v septembri to malo ísť ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.