Ste marketér, väčšina ľudí si s vami spája prívlastok politický. Stotožňujete sa s takouto profesijnou identitou aj vy?
Tak to život priniesol. Nebol to zámer. Politika ma však bavila vždy, už od strednej školy, keď vrcholili mečiarovské časy. Chcel som študovať politológiu, no neprijali ma, dostal som sa však na marketing.
Hovoril som si, že tam prečkám rok, no zistil som, že ma reklama vlastne baví. Zamestnal som sa v tamojšom odvetví a zrazu sa tam priplietla práca pre politickú stranu, konkrétne pre SDKÚ.
Naša firma pre nich redizajnovala logo, ten modrý štvorec. Vtedy sa to začalo splietať a splieta sa to nejakým spôsobom dodnes. Zároveň sa však stále venujeme aj komerčnej práci, dizajnu a reklame.
Pamätáte si svoje prvé reklamné zadanie?
Prvá vec, ktorú som v Komplote robil, bola občianska mobilizačná kampaň Nie je nám to jedno. Po nej začali prichádzať normálne komerčné zadania. Komplot bol vtedy primárne dizajnérskym štúdiom, až postupne sa prepracoval na klasickú reklamnú agentúru.
Zachutila vám politika ako marketérovi hneď?
Poviem vám jednu vec: väčšina ľudí, ktorá to vyskúša, to chce robiť naďalej.
Vážne?
Áno, tá práca má zvláštny magnetizmus. Neviem, čím to je.
Nemáte ani žiadne hypotézy?
Nie. Iba viem, že ten magnetizmus funguje aj u nás v Komplote. Boli obdobia, keď sme rok, dva, tri nerobili žiadnu politiku. V podstate sme vtedy boli aj radi, lebo si od tejto oblasti treba oddýchnuť, no po čase to človeku začne chýbať.
Hoci to nie je práve najľahšia práca na svete, má jednoznačne návykový potenciál.
Nemáte hypotézu, prečo to chutí iným. Ale asi viete, prečo to chutí vám.
Neviem. Myslím si, že ide o kombináciu záujmu o veci verejné a profesie, ktorej sa venujete a viete ju v tomto smere zúročiť. Politika sama osebe je o tom, že ide o čosi spoločensky významné, o čosi, čo vidieť. Zásadnejšie vysvetlenie k tomu nemám.
Popri Komplote sa zrodil aj Kompot, ktorý vytvoril úplne nový segment v rámci slovenského trhu s oblečením a doplnkami. To už bol vyslovene váš nápad?
Bolo to tak, že kolegovia si občas urobili nejaké tričká pre seba, ako agentúra sme totiž mali prístup k tlačiarenským technológiám. Nemali však ambíciu robiť z toho obchod, iba ich bavilo tvoriť vlastné tričká s vtipným nápisom, prípadne ich ponúkať klientom ako merchandising.
S Petrom Hajdinom (spoluzakladateľ Komplotu, pozn. red.) nám napadlo posunúť to ďalej.
A uspeli ste. V tom čase ešte nebolo bežné, že by ľudia chodili s tričkami s vtipnými nápismi či obrázkami.
Akurát sa to rozbiehalo. Tričiek s lepším nápadom alebo dizajnom však bolo veľmi málo, predávali sa prevažne len lowendové, za nízku cenu a s lacnými vtipmi typu Sexinštruktor.
Bolo to obdobie, ktoré nášmu nápadu celkom prialo, čo bolo dané aj technológiami. V tom čase sa totiž začínala viac využívať sieťotlač, vďaka čomu sme tie tričká mohli vyrobiť za rozumnú cenu.
Aj my sme to však vymysleli skôr ako vtip, niežeby za tým bol nejaký biznis plán: napríklad poraziť H&M v predaji tričiek. Skúsili sme, čo to spraví. A&nbs...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.