Herečka Daniela Šinkorová v rozhovore prezradila to, čo ešte nevyslovila aj prečo časť života škrtla

Za úspech sa platí, a tak čakám, kedy príde facka. To ste povedali, keď ste pred rokmi dostali Cenu Thálie

To som vážne povedala?

​Áno. Zaujalo ma to, takže sa chcem opýtať, či sa to naplnilo.

Lucka Bílá hovorí, že keď vystúpite na vrchol, veľmi tam fúka, je to nebezpečné a človek je tam sám. Ja si myslím, že to tak naozaj je. Úspech prináša veľa pekných vecí, ale tiež sa ukáže to, čo skôr trebárs nebolo vidieť. Napríklad kto je ozajstný kamarát. Najmä vás ľudia začnú súdiť oveľa prísnejšie, takže cítite zodpovednosť. Mne úspech priniesol stres, snahu byť ešte lepšou, čo niekedy nie je úplne zdravé. No to je už pätnásť rokov, teraz žijem inak.

Ako?

Som pokojnejšia. Myslím, že idem v prirodzenejšom rytme. Áno, stále chcem na sebe pracovať, ale zároveň si hovorím: „Veď ide len o divadlo. Keď niečo pokazím alebo niečo nevyjde, zas až tak veľa sa nedeje. Keď sa mi nepodarí rola, nikto neumrie, nie som predsa lekár, ktorý rozhoduje o živote.“ Herecká úspešnosť sa aj tak meria podľa poslednej roly, podľa momentálnej práce. Že mám doma dve Ceny Thálie a dve ceny TýTý, už dnes nikoho nezaujíma, žiadne roly mi to neprinesie a prácu za mňa tie ceny tiež neurobia. Herec vlastne stále začína znovu od začiatku, a to je na tom povolaní krásne a zároveň ťažké.

Viete o tom, že sa znovu začali vysielať úplne prvé diely Ordinácie v ružovej záhrade, seriálu, ktorý vám zamotal život?

Viem. Som na Instagrame, mám tam fanúšikov, tí ma na to upozorňujú. Až ma dojíma, že si ľudia seriál stále pamätajú, že bol taký fenomén.

Pozriete sa naň niekedy?

Nie, ja som sa na seba nikdy nepozerala. Videla som kedysi len diel, v ktorom moja seriálová dcéra Veronika Arichteva, vtedy sa volala Nová, oplakala, že moja postava zomrela. Vtedy som si poplakala s ňou, pretože to veľmi krásne zahrala. No inak som sa pozerala, len keď režisér povedal, že sa ide na kontrolnú klapku a musíme ísť všetci. Potom to odo mňa prestal chcieť, pretože pochopil, že keď sa vidím, zneistiem, nejde mi to.

To tak máte?

Áno. Dodnes sa na seba nemôžem pozerať. Občas sa stáva, že mi fanúšikovia pošlú nejaký kúsoček, a keď si to pustím, pripadám si tam ako cudzia pani. No za tie roky som všetko zlé, čo som mala s Ordináciou spojené, vytesnila a spomínam len na to pekné. Mala som šťastie, že Gita bola sympatická. Riešila problémy, ktoré ženy zaujímali. Nakoniec to začalo za...