Urbanista Adrian Gubčo: Bratislava si musí ujasniť, akým mestom chce vlastne byť

Stretávame sa na novom Námestí Mateja Korvína v Bratislave v rámci projektu Blumental, prečo práve tu?

​Je to kombinácia viacerých dôvodov. Je tu príjemné prostredie a celkovo development, ktorý tu vznikol, považujem za príklad dobrého mestotvorného projektu. Ponúka kvalitný parter, teda prízemie s obchodmi, kaviarňami, sú tu byty, kancelárie a aj kvalitný verejný priestor. A neďaleko bývam, takže keď ste mi dali možnosť vybrať si, bola to jasná voľba (úsmev).

Ste rodený Bratislavčan, akým spôsobom sa mesto zmenilo od vášho detstva?

Vyrastal som v okrajovej časti, ale mal som šťastie, že ma mama často brávala do centra. Ona šla na kávičku, ja na džúsik, prešli sme sa po Starom Meste, vtedy ešte jazdil po Dunaji Propeler a fungoval lunapark, takže patrili k môjmu detstvu. No už vtedy sa začala Bratislava pomaly meniť.

Prvé zmeny sa prejavovali v centre, kde sa rekonštruovalo historické jadro, neskôr ako tínedžer som vnímal výstavbu prvých nákupných a biznis centier. Vtedy bolo jasne cítiť, že sa vybrala smerom výrazného rozvoja, ale povedal by som, že v súčasnosti sú zmeny cítiť najviac. Pretože Bratislava sa naozaj vyvíja prudkým spôsobom, aj keď za seba musím povedať, že si nemyslím, že dostatočne prudko.

To mi vysvetlite, ja mám totiž pocit, že niekedy až príliš prudko.

Áno, mohla by sa aj prudšie. Lebo odkedy sa stala hlavným mestom Slovenska v rámci Československa, vždy tu bola vôľa stať sa skutočnou metropolou. S tým bola počas medzivojnovej prvej republiky spojená výstavba prvých veľkomestských domov, pokračovalo sa v podstate i za socializmu, keď vznikli niektoré významné diela modernej architektúry, a pokračuje sa aj v súčasnosti. Momentálne je však ten spôsob veľmi neregulovaný. To znamená, že Bratislava sa stále rozvíja, no nie ako polmiliónové mesto, ktorým v súčasnosti podľa oficiálnych čísel je, ale development niektorých častí pôsobí, akoby mala ešte väčšiu ambíciu. Teda stať sa raz možno miliónovou metropolou.

Prečo je tempo také horúčkovité práve teraz?

Žijeme vo veku miest. Pred niekoľkými rokmi prvýkrát v histórii prevýšila populácia v mestách tú vidiecku. Do miest, predovšetkým do kľúčových centier, sa sústreďuje globálna ekonomika. S tým, ako sa zvyšuje mobilita pracovnej sily, mestá musia zápasiť o talenty. Ak nechce Bratislava zostať mimo tohto vývoja, musí hľadať spôsoby, ako ich prilákať. Jedným z nich je nielen vytvárať kvalitný verejný priestor, napríklad nové parky alebo rozvíjať kultúru, ale zároveň vytvárať možnosti pre dostupný život. To znamená, že Bratislava určite potrebuje rozvíjať aj výstavbu, najmä výstavbu bytov.

Byty sú dlhodobo problematickou otázkou. Hovorí sa najmä o výstavbe nájomných, v ktorých využití výrazne zaostávame, ale aj o dostupnosti bývania vôbec. Je nájomné bývanie cesta?

Ak sa rozprávame o tom, že je to forma diverzifikácie možností hľadania bývania, potom určite áno. V tomto má nielen Bratislava obrovské rezervy. Zároveň by sa určite mali rozvíjať aj byty na predaj, lebo nie každý chce žiť v nájo...