Nedávno ste oslávili osemdesiatku. Je pre vás starnutie témou?
Vôbec. Cítim plynutie času – takto by som to povedala. Ale kým rozmýšľam, chodím, kontaktujem ľudí, nemám s tým problémy. Moja maminka ako krásna žena však mala problémy so starnutím.
Nechcem vám lichotiť, ale to ste aj vy.
Ja nie, povedzme, že dobre vyzerám. Ale moja mama bola vyslovená krásavica. Dve boli v Leviciach také: jedna v tmavom vydaní, pani Kaiserová, mama spolužiaka Jozefa, a moja mama, v modrookom blonďavom vydaní, hoci bola Maďarka. Keď začala mať ako 84-ročná problémy s chôdzou, povedala, že do Levíc už viac nepôjde, nebude chodiť po meste o palici! Našťastie tu mala záhradu, veľký dom, chodili za ňou susedia, takže si svoj životný kruh zachovala. Prežila otca o jedenásť rokov, zomrela ako 88-ročná. Taký vek by stačil aj mne.
Na starnutie sa pýtam i preto, lebo telo a telesnosť patria k podstatným motívom vašej poézie.
Áno, samozrejme, určité veci už nemôžem fyzicky robiť. Voľakedy som napríklad milovala sedieť v klobúku na slnku – na kúpalisku, na Santovke, v Dudinciach alebo pri mori. A teraz ráno popolievam záhradu a o pol deviatej už som v dome, lebo môj organizmus už slniečko neznáša ako voľakedy. Samozrejme, telo dáva limity. Ale to sa dá len prijať – alebo neprijať. Povedzme, že už nesmiem utekať za električkou.
Tento rozhovor robíme v Zajačej doline, v dome po vašich rodičoch. Striedavo žijete tu a striedavo v Bratislave. Znamená to, že žijete dvomi radikálne odlišnými štýlmi?
Nepovedala by som, že radikálne. V skutočnosti by som tu aj tam mala rada rovnaký životný pocit. V Bratislave mám dcéru a dve vnúčatá, je to tam teda živšie, aj z kultúrnej a zo spoločenskej stránky, sú tam tiež redakcie, rozhlas, koncerty, výstavy... Tu je to pokojnejšie. V Zajačej doline sme prežili ako rodina aj prvú karanténu. Náhodou nás tu zastihol začiatok pandémie a potom sme sa už nemohli vrátiť do Bratislavy. Deti tu boli bez učebníc, nemali tablety, úlohy dostávali v prílohách mailov. Bol to pre obe veľký úder – jedna bola prváčka, druhá v šiestej triede – v puberte. Ale i tak to bolo ľahšie ako karanténa v Bratislave. Tá bola ťažká najmä pre mňa,
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
Zostáva vám 86% na dočítanie.