Herec Béla Lugosi: Filmový Dracula skončil v biede a na morfiu

„Biela na bielu, priesvitné čierne plášte späť na vešiak, Béla Lugosi je mrtvý. Netopiere opustili zvonicu, obete vykrvácali, červený zamat lemuje čiernu krabicu, Béla Lugosi je mŕtvy. Nemŕtvy, nemŕtvy, nemŕtvy... Panenské nevesty v sprievode pri jeho hrobke, rozhádzané kvety zvädnú časom, zbavené mŕtvolných kvietkov, sám v potemnelej izbe, gróf Béla Lugosi je mŕtvy. Nemŕtvy, nemŕtvy, nemŕtvy...“

Skladba Bela Lugosi´s Dead od anglickej postpunkovej skupiny Bauhaus – nahratá jedenásť rokov po jeho smrti a považovaná za prvú nahrávku v štýle gotic rock – je jedným z mnohých dôkazov, že nielen jeho životná rola, ale i Béla Lugosi sám zostáva zdrojom fascinácie. A že s grófom Draculom tak trochu splynul do jednej postavy. Isté paralely medzi ich príbehmi nájsť naozaj možno: obaja dokázali vyvolávať u ľudí širokú škálu intenzívnych emócií; a obaja boli od okolia oddelení svojou inakosťou.

Dôsledky prevratu

Béla Lugosi bol síce maďarského pôvodu, no narodil sa na území súčasného Rumunska. A dokonca neďaleko hraníc západnej Transylvánie, teda lokality spätej práve s grófom Draculom. Na svet prišiel 20. októbra 1882 ako Béla Ferenc Dezső Blaskó, umelecké meno si odvodil od rodného mesta Lugoj (po maďarsky Lugos).

Najmladšie zo štyroch detí na zdesenie svojho prísneho otca, ktorému sa podarilo vypracovať z pekára na bankára, neinklinovalo k učeniu. Malý Béla zato veľmi dobre vedel, čo chce. V dvanástich odišiel zo školy a po ôsmich rokoch strávených rôznymi manuálnymi prácami sa dostal k prvým hereckým príležitostiam. V tridsiatke to dotiahol až na scénu Národného divadla v Budapešti. Budúce knieža temnoty si tu okrem iného zahralo aj Ježiša Krista.