Polyamoria. Všimli ste si, ako často sa toto slovo objavuje? Pred niekoľkými rokmi väčšina z nás nevedela, čo si pod ním predstaviť, a asi by sme len hádali, že má niečo spoločné s láskou a množstvom. Že by to bolo niečo nemravné?
Azda nejaký pojem, ktorý sa vyskytuje v dokumentoch o živote exotických kmeňov kdesi v dažďových pralesoch? Teraz si už pod tým niečo predstavujeme. Najčastejšie spôsob života, ktorý všetkým pripadá vzrušujúci, šteklivý a pozoruhodný, rovnako ako nepredstaviteľný, podozrivý, ba dokonca odsúdeniahodný.
Už totiž tušíme, že ide o model vzťahu, v ktorom nie je potrebné predstierať, že milujeme iba jedného partnera. Teda tak nejako si to myslíme, ale v skutočnosti si pod polyamoriou stále predstavujeme každý niečo iné.
Najčastejšie počuť vety ako: No jasné, dnes má všetko nejaký názov, ale o nič nové nejde, ľudia si predsa zahýbali odjakživa. „Polyamoria rozhodne nie je bočný vzťah,“ vysvetľuje režisérka Jana Počtová.
„Nepredstavujme si pár, v ktorom má jeden alebo obaja partneri milenku či milenca. Podstata je v tom, že tieto vzťahy nie sú založené len na sexuálnej báze, ale ide o vzťahy romantické, vzťahy so všetkým, čo si pod tým predstavujeme.“
Jana Počtová režírovala film Šťastne až na veky, ktorý je ďalším dôkazom, že polyamoria je aktuálna téma. Dokument pojednáva o rôznych podobách lásky. Okrem iného v ňom účinkujú tí, ktorí považujú za jej najvhodnejšiu podobu práve polyamoriu.
„Ide o širšie spoločenstvo ľudí, ktorí sú na seba rôzne napojení,
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.