„Ženu statočnú kto nájde? Otázka, formulovaná autorom starovekého textu knihy Príslovia, mi prebehla hlavou vo chvíli, keď som sa v utorok ráno po Veľkonočnom pondelku dozvedel smutnú správu o smrti Dany Němcovej. Poznal som odpoveď.
Ženu statočnú som v Dane objavil pri našom prvom osobnom stretnutí na ceste do jedného z utečeneckých táborov v polovici 90. rokov minulého storočia. Medzi ľudí na úteku prichádzala pravidelne ako predstaviteľka Poradne pre utečencov Českého helsinského výboru (...).
Uplatňovala pritom skvelým spôsobom svoje profesijné schopnosti psychologičky. K ľuďom v ťažkostiach pristupovala s prirodzenou vnímavosťou voči ich potrebám. Dana vedela počúvať,“ napísal pre Lidové noviny Jan Bárta, jej súpútnik, výtvarník, spisovateľ a autor životopisnej knižky Dana Němcová: Ľudia môjho života.
Hľadanie záchranného lana
Narodila sa ako Danuška Valtrová 14. januára 1934 v Moste ako jediné dieťa do rodiny učiteľa a vojnovej siroty. Čas jej detstva ovplyvnili tragické udalosti spojené s mníchovským diktátom a zabratím Sudetov zo strany Nemecka: rodina sa musela sťahovať.
„Avšak vďaka láskavej starostlivosti rodičov nosila vo svojom srdci spomienky na tú dobu ako na šťastné detstvo. Zato o povojnovej ére, ktorá znamenala návrat jej rodičov do pohraničia a pre ňu bola časom dospievania, sa vyjadrovala ako o najsmutnejšom období života: ‘Začiatkom 50. rokov som sa niekedy cítila ako tvor uviaznutý v diere, z ktorej nevie, ako sa dostať von. Nerobila som nič iné, než že som len pokukovala hore, či odtiaľ nepríde nejaké záchranné lano.´
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
Zostáva vám 86% na dočítanie.