K rozvoju takzvanej panickej poruchy dochádza najčastejšie medzi 23. a 29. rokom života, ale môže k nej dôjsť aj kedykoľvek inokedy, napríklad počas detstva alebo až v starobe. Jednou z možných príčin býva dlhodobý stres, ale aj gény, nedostatok aminokyselín, neurotransmiterov (nervových prenášačov) alebo niektorých minerálov (draslík, horčík, zinok, selén).
Niekedy tiež môže ísť o dôsledok syndrómu chronickej únavy, bakteriálnych alebo vírusových ochorení (chlamýdiové infekcie, borelióza). V neposlednom rade býva panická porucha častým následkom rôznych tráum (rozvod rodičov, smrť niekoho z blízkych, ťažká autonehoda, psychické či fyzické týranie, sexuálne zneužívanie a iné).
Na podobné udalosti naša myseľ väčšinou reaguje tak, že ich potlačí a vytesní, aby nás ďalej netraumatizovali. V článku vám poradíme, ako s ňou bojovať. V galérii si pozrite aj najčastejšie príznaky pri ataku:
SNÍMKA: Pixabay Pocit odcudzenia a neskutočnosti seba či okolia (derealizácia, depersonalizácia) SNÍMKA: Pixabay
Strach a paralýza
A ako taký záchvat paniky prebieha? „Bolo okolo pol jednej v noci, keď ma zo sna vytrhol strašný pocit, že nemôžem dýchať. Prudko som sa posadila na posteli a zúfalo lapala po vzduchu. Ale akoby tam žiadny nebol. Ani vonku, ani v mojich pľúcach. Dokonalé vákuum. Napadlo mi, že umieram. Zbesilý srdcový pulz som cítila snáď v každej bunke. Nemohla som hýbať prstami. Nedokázala otočiť hlavou. Nemala som silu volať o pomoc. Potom som sa prepadla kamsi do tmy a hneď nato ma zaplavila ľadová prázdnota a asi som omdlela. Keď som sa ráno prebudila, všetko ma bolelo. Pripadala som si ako po boji,“ spomína na svoje prvé stretnutie s panickým atakom 40-ročná Dominika, ktorá sa s týmito stavmi opakovane stretávala takmer dvadsať rokov.
Pomohla až cielená psychoterapia, zdravá životospráva a niektoré zásadné životné zmeny, ku ktorým sa po dlhej dobe odhodlala.
Domov ako útočisko
Panické záchvaty sú niekedy natoľko vyčerpávajúce, že ľudia, ktorí nimi trpia, nemôžu ďalej normálne fungovať. Niektorí sú nútení odísť zo zamestnania, prídu o vzťah alebo sa ocitnú v úplnej sociálnej izolácii. K tomuto problému sa totiž časom pridávajú ďalšie komplikácie, ako je agorafóbia – úzkostná porucha, keď má človek strach zdržiavať sa vo verejných priestranstvách, kde nie je záruka, že by mu bola rýchlo poskytnutá potrebná pomoc.
Títo ľudia odmietajú chodiť na výlety, chodiť na nákupy alebo za zábavou a môže to dôjsť tak ďaleko, že majú strach opustiť domov. Ich úzkosti nahráva aj fakt, že často nemajú nikoho, komu by sa mohli zveriť. Väčšina ľudí vôbec netuší, že niečo také existuje a postihnutí sú často zaradení do škatuľky simulant či hypochonder.
Možnosti liečby
Pri liečbe panickej poruchy sa využívajú lieky a psychoterapia. Každý z týchto prístupov má svoje špecifiká a dôležitá je ich vzájomná kombinácia. Psychoterapia – rovnako ako antidepresíva alebo preparáty z iných skupín psychofarmák – má preukázateľný vplyv na štruktúru centrálnej nervovej sústavy, čo preukázali opakované štúdie s pomocou zobrazovacích metód (napríklad funkčná magnetická rezonancia).