Uhrančivý pohľad, zvýraznené očné linky, vyčesané a natupírované vlasy, neprehliadnuteľné šperky, všadeprítomné tetovanie a charakteristický chrapľavý hlas – tak si ju všetci pamätáme. Len máločo o nej ešte nebolo povedané, len málokoho toľko prenasledoval bulvár – a aj nový film priznáva, že chcel predovšetkým pripomenúť obdobie, než sa z talentovanej a oslavovanej speváčky stala celebrita rýchlo spejúca k tragickému finále.
Aj preto dostal názov podľa speváčkinho najúspešnejšieho albumu (z roku 2006), ktorého sa predalo viac ako osem a pol milióna kusov. „Chcela som, aby ten album bol rámcom filmu, akýmsi oknom do konkrétneho okamihu v jej živote.
A aby to všetko bolo jej očami,“ prezradila režisérka, ktorú zatiaľ najviac preslávila romanca Päťdesiat odtieňov sivej, v rozhovore pre magazín Elle. „Aby som jej umožnila rozprávať svoj vlastný príbeh, použila som texty, jej vlastné slová, takže je to do značnej miery jej uhol pohľadu.“
Žiť ako rocková star
Životným paradoxom Amy Winehouse bola skutočnosť, že hoci išlo fakticky o jazzovú speváčku, ktorej sa neskôr podarilo celosvetovo uspieť aj v pope, jej život pripomínal skôr neviazanú dráhu rockovej hviezdy – so všetkými negatívami a maniermi, ktoré to obvykle sprevádzajú.
Nie nadarmo býva radená do tzv. Klubu 27, množiny rockových hviezd, ktoré po umeleckej dráhe plnej úspechov rovnako ako škandálov predčasne opustili tento svet práve ako dvadsaťsedemroční. Svoju povahou aj prístupom je však Amy Winehouse medzi nimi skôr výnimkou.
Dobre to vystihla kniha hudobného publicistu Nicka Johnstona Amy, Amy, Amy, jej prvá skutočná biografia, spísaná ešte za jej života. V tej sa autor netajil, že najväčším nešťastím prístupu k speváčke je, keď povrchné klebety víťazia nad jej umeleckou výnimočnosťou:
„Svojím spôsobom je tragédiou pre hudbu, že sa talentovaná umelkyňa ako Amy Winehouse stratí v pobláznení celebritami. Naša kultúra, to je neustále sledovanie celebrít – čo nosia, čo hovoria, na čom pracujú, s kým spia, aké drogy berú, aké drogy neberú, či sú na vrchole, alebo sa prepadajú na dno. Sme tým posadnutí. A kvôli tomu sa Amy Winehouse – ako osoba – stala dôležitejšou ako jej hudba.“
Až spätne sa ukazuje, aký predvídavý päť rokov pred jej tragickým úmrtím bol a ako presne vystihol, čo dozaista prispelo k smutnému koncu.
Zostáva vám 75% na dočítanie.