Ivana Šáteková: Písali mi, prečo nemaľujem Kriváň, ale zosmiešňujem Slovákov. Ja však len nastavujem zrkadlo

Čo vás teraz zamestnáva?

Príprava dvoch výstav, ktoré ma čakajú v septembri, ale nemám na to všetko čas, keďže musíme chodiť na protesty (úsmev). Bola by som rada, keby sme nemuseli zachraňovať kultúru, ale mohli ju tvoriť – mať na to čas a slobodu.

Naposledy ste podporili Štafetový protest slovenskej kultúry.

Áno. Organizovala to Otvorená kultúra, ktorej aktivitám fandím. Bolo nutné vytvoriť platformu, ktorá by spájala všetky inštitúcie a prostredníctvom ktorej by sme dali ministerstvu kultúry najavo, že sa vieme spojiť a spoločne fungovať. Bolo by krásne, keby aj ono s nami spolupracovalo a komunikovalo, ale je to naopak: nekomunikuje, skôr nám hádže polená pod nohy. Na tomto proteste som sa veľmi rada zúčastnila, zožiera ma totiž sedieť doma a nič nerobiť. A keď bude iný protest, zase si prídem slobodne vyjadriť názor.

V galérii si pozrite ukážku jej tvorby, vrátane jej najnovšej kolekcie: 

Ako vnímate náladu v umeleckej obci? Zaznamenali ste aj ohlasy, ktoré s postojmi ministerstva sympatizujú?

Mnoho ľudí, ktorí pracujú v inštitúciách, ovláda strach, ktorý tu panuje, a volia autocenzúru: nechcú hovoriť veci tak, ako ich cítia. Sú aj takí, ktorí súhlasia s tým, čo sa tam deje, je ich však mizivé percento. Čoraz viac pribúda tých, ktorí sa pridávajú k Otvorenej kultúre.

Pocítili ste dosah zmien aj vy?

Keďže som slobodný umelec – aspoň teda zatiaľ – a ešte mi nikde nezrušili výstavu, tak nie. V inštitúciách, u ktorých je pre mňa dôležité, aby zostali slobodnými, to veľmi cítiť. Aj v tom, aká panuje energia v Slovenskej národnej galérii.

Aká?

Ľudia, ktorí tam pracovali s radosťou, cítia strach. Nevedia, čo bude a či budú môcť ďalej vykonávať svoju prácu. Neviem však, kým ich chcú nahrádzať, lebo v našej malej krajine zas až toľko odborníkov nie je. A aktuálny pán riaditeľ k nim naozaj nepatrí (Anton Bittner nemá profesionálne skúsenosti s oblasťou umenia, pozn. red.). Mám v sebe dosť sebakontroly na to, aby som nešla bez akejkoľvek skúsenosti riadiť inštitúciu, a takýchto rozmerov, s toľkými zamestnancami. Pre nás umelcov je dehonestujúce, že si naozaj na ministerstve myslia, že môžu každého z nás nahradiť a našu prácu môže robiť ktokoľvek. Žiaľ, nie. Jediné, čo aktuálny pán riaditeľ bez skúseností zatiaľ podnikol, je to, že objednal stožiar na vlajku. Ktorý sa tam ešte k tomu ani nehodí.

Ako reagujete na reči o tom, že aj tak sa protestmi nič nezmení?

Byť ticho ešte nikdy ničomu neprospelo.