V minulosti bola rola matky vymedzená jasne – mala rodiť (ideálne stále), kŕmiť, vychovávať a udržiavať domácnosť v chode. Hoci to nebolo vôbec málo, pomáhala aj podpora širokého okolia – dedina, komunita. Staré mamy, susedy, tety, susedovie deti. Vychovávali všetci.
Deti sa učili životu v praxi – hlavne neskáč do ohňa, skry sa pred búrkou a cez potok len cez lávku a so staršími súrodencami. Montessori a senzomotorická stimulácia v praxi ako vyšitá. Mamy ešte v 19. storočí riešili celkom iné výzvy – deti zomierali aj na dnes ľahko liečiteľné choroby, nebolo vždy čo do úst...
My, moderné mamy, máme zdanlivo všetko: internet, AI, aplikácie, podcasty, kurzy, tipy na bio desiate, online poradkyne, modré koníky... To, čo nás však ničí, je tlak, ktorý na seba dokážeme vyvinúť. A ešte niečo! Instagramové mamy s dokonale čistou kuchyňou a trikrát do týždňa upečeným kváskovým chlebom!
Máme práčky, sušičky, robotické vysávače a prístup k nekonečnému množstvu informácií. To, čo nemáme, je čas a pokoj. A často ani nervy... Výkon dnešnej matky sa nemeria počtom odchovaných detí, ale počtom krúžkov, prečítaných rozvojových článkov, nutrične vyvážených obedov, uvedomelých motivačných rozhovorov a výškou IQ a EQ jej detí.
To všetko, samozrejme, bez kriku a s dokonalým sebaovládaním. Veď ste predsa stále na očiach a musíte byť „role model“. Navyše, aj keď ste na materskej, nie ste na dovolenke – ste v nekončiacom sa supergalakticky dôležitom projekte „výchova budúcnosti“, ktorý má nejasné ciele, slabé benefity a spätnú väzbu typu „mamííííííí, tá kaša mi nechutí!“
Mentálna nálož
Kým deti večer zaspia
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 65% na dočítanie.
Zostáva vám 65% na dočítanie.