Ste riaditeľom časti IT vo VÚB banke, pod sebou máte dvesto zamestnancov. Informatiku ste však neštudovali – ako ste sa k tomu teda dostali?
Ako slepé kura k zrnu (úsmev). Po maturite na obchodnej akadémii som sa radil s mamou, či ísť študovať informatiku, ktorá ma lákala, no ona ma posielala na Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity. Dôvodom boli cudzie jazyky. No a v treťom ročníku som sa práve vďaka tým jazykom stal prekladateľom na čiastočný úväzok pre Accenture, poradenskú firmu, ktorá sa na Slovensku orientovala najmä na IT projekty.
Čiže mama dobre poradila?
Určite najlepšie ako vedela, a vlastne asi to aj tak napokon dopadlo, ako malo. V čase, keď som do Accenture nastúpil, teda v roku 2001, to bola špičková firma s vynikajúcimi odborníkmi. Dodnes staviam na základoch, ktoré som tu získal. Naučil som sa, ako sa vo veľkej profesionálnej IT firme dodávajú IT projekty, čo v tom čase bola jedinečná znalosť. Osvojil som si tu základy programovania, IT analýzy, riadenia tímov i projektov... Zhruba desať rokov som pracoval ako konzultant a analytik, na starosti som mal veľké projekty predovšetkým pre firmy v oblasti telekomunikácií. Work-life balance bol však v Accenture v tom čase viac na strane work, čo mi po založení rodiny prestalo vyhovovať, tak som si dal pauzu a po pol roku som sa vrátil do práce v IT oblasti, ale už v Španielsku.
Čo presne ste tam robili?
Zamestnal som sa vo firme, ktorá vyrába softvér na mieru. Keď som v nej začínal, mala len okolo 60 zamestnancov a hoci neskôr vyrástla, naďalej v nej panovala rodinná atmosféra. Vlastnili ju šiesti ľudia, ktorí ju aj priamo manažovali, čo bol krásny model.
V čom presne?
Tým, že nešlo o vzdialených akcionárov, mohol som s nimi konzultovať akékoľvek rozhodnutie. Ak som sa napríklad vyjadril, že sa projekt nemanažuje dostatočne efektívne, padla otázka: A čo chceš zmeniť? Ak sa im návrh pozdával, doslova z hodiny na hodiny sa zmenili procesy, ktoré sú v korporáte nezmeniteľné, alebo zmeniteľné len veľmi ťažko a za obrovského úsilia. Človek tu bol zároveň motivovaný aj k veľkej dôslednosti, lebo každé euro, ktoré sa minulo navyše, majitelia pocítili. V korporácii sa niekedy na detaily nepozerá, kým určité čísla fungujú, všetko je okej. Zároveň bolo výborné, že vlastníci boli odborníkmi v IT, kým v korporáte sa často musíte obracať na manažéra, ktorý vašu prácu nikdy nerobil. Ale aby to nevyznelo viac idealisticky než to reálne bolo: aj keď môj španielsky zamestnávateľ narástol, veci nie vždy fungovali v súlade s mojimi predstavami.
Viem, že na Slovensko ste sa vracali viac z osobných, než pracovných dôvodov. Nebolo pre vás ťažké začleniť sa po tejto skúsenosti nazad do korporátu?
Spočiatku vôbec. Aj preto, že do VÚB, kde som dostal ponuku, som pôvodne nastúpil na trochu nižšiu pozíciu a zároveň si výborne sadol so šéfom. Nie je podľa mňa zlé striedať veľkú a malú firmu. Človek na jednej strane „neskysne“ v korporátnosti, na druhej sa dostane k veľkým projektom, ktoré si malé firmy často nemôžu dovoliť.
V čom sa odlišuje slovenské a španielske pracovné prostredie?
Vnímam veľké rozdiely. Stereotypné
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.