Z právnika bigbiťák, Pavol Hammel: Boli sme dobrí, ani režim s tým nič nespravil

Pozerám sa na ten zaujímavý motív na vašom novom albume Kam a za čím. Maľovali ste ho špeciálne kvôli novej platni?

Nie, ale použili sme jeden zo svojich obrazov.

Čo je to za techniku?

Moja (úsmev). Je to olej. Lebo iba olej dokáže takto vyschnúť. Akrylové maľby nerobím, nemám ani štetce. Jednotlivé vrstvy nanášam len špachtľou. A potom to už len vymaľujem.

Čo vás momentálne zamestnáva a teší? Čím aktuálne žijete?

Teším sa, že žijem. A to žitie ma aj zamestnáva (úsmev). Ja som si to tešenie, šťastie alebo radosť časom tak nejako vypestoval. Život je na to, aby sa žil. Teraz citujem jeden text. A ja sa snažím, aby som to aj naplnil.

Myslíte si teda, že šťastie a spokojnosť sa treba naučiť budovať? Asi to nepríde len tak samo...

Určite. Človek musí mať k tomu aj nejaké predispozície, aby si to uvedomil. Tú povestnú ľahkosť bytia – občas aj neznesiteľnú, ako hovoril Kundera. Každodenné okolnosti, starosti a trápenia si netreba ešte znásobovať nejakou zlosťou alebo hnevom. Takže skôr sa všetko snažím brať s pohodou a ľahkosťou.

Takže ste v spokojnej fáze svojho života?

Áno. V tom mojom veku, veď už nejaký mám... Asi ste si to googlili, však? (úsmev). Som už v takej jeseni života. Tak sa to pekne hovorí. Ale ja tomu hovorím skôr jar smrti. A je to optimistické, lebo po jari ešte príde leto. Až potom príde jeseň smrti a to už bude zle.

Aj takto sa dá na to pozerať. Vidím, že vám nechýba optimizmus.

Možno som niekedy aj pesimista, ale informovaný.

Poďme k vášmu novému albumu Kam a za čím. V čom je iný ako predošlé? Čo všetko ste doň vložili?

U väčšiny ľudí som zafixovaný ako interpret troch pesničiek. A ďalších 297 nikto nepozná. Možno iba nejakí fajnšmekri. Takže z toho vychádzam. A ešte ma vnímajú skôr v polohe baladicko-folkového melodika. Ja sám sa neviem zaradiť, lebo za tie roky som to skrátka ja, už ani neriešim, kam som zaradený. A preto mi nerobilo problém zrazu niečo zmeniť. Mám za sebou už najrôznejšie skúsenosti a spolupráce. Unplugged so symfonickým orchestrom, všelijaké kombinácie s Radimom Hladíkom (český gitarista, pozn. red). Skrátka to i ono. A tak mi napadlo, že by som šiel aj do niečoho iného, možno rockovo-bluesovejšieho. Nechcem sa vyjadriť, že je to bluesová vlna na Slovensku. Hovoriť v slovenských podmienkach o bluese je iluzórne, lebo to musí byť naozaj niečo „čierne“ alebo to musia hrať tí, ktorí sa tým skutočne zaoberajú. Ani Rolling Stones nehrajú originál blues. Skrátka som sa toho chcel zmocniť trochu inak.