Trpíte „profesionálnou deformáciou”? Všímate si podvedome správanie ostatných?
Áno, podobne, ako keď stretnete zubára a ten hneď vidí, že by ste si mali dať opraviť dolnú šestku. Snažím sa všímať si ľudí, no neublížiť im, že ich hneď ohúrim tým, čo spravili nesprávne. Na človeku si všímam všetko - celkové vystupovanie, držanie a reč tela, oblečenie, tempo reči, sykavky... Čaro etikety - vedy o slušnosti, zdvorilosti a láskavosti - však tkvie v tom, že prešľap, ktorý vidíme, by sme mali vedieť aj láskavo prepáčiť.
Ak druhý človek spraví viditeľné faux pas, upozorniť ho?
Áno, vždy to však spravme bokom, mimo ostatných. Ak pánovi trčí pupok z košele, je lepšie, keď ho upozorní muž. Ak dáme vidno očko na pančuške, ľahšie to príjme od ženy. Druhého by mal upozorniť človek, ktorý mu je najbližší a alebo ten, ktorý to dokáže povedať citlivo.
V čom sa „potkýname” najčastejšie? Kde máme ako spoločnosť najväčšie medzery?
Neustále prechádzame vývojom. Z jaskyne sme vyšli zarastení a chlpatí. Grgali sme a lovili mamuty, pred zrakmi iných sme bez hanby vykonávali osobnú potrebu. Pravekí muži znásilňovali ženy pred očami druhých a považovali to za normu. Postupne sme sa ako ľudstvo začali kultivovať a vzdelávať. Distingvovanejším správaním sme tak chceli dať najavo príslušnosť k elite. Vrchol etikety prišiel s vládou Kráľa Slnka - Ľudovíta XIV. Odvtedy sa pravidlá etikety dostávajú postupne na jednoduchšiu úroveň. Dnes však žijeme niekoľkonásobne rýchlejšie ako naši starí rodičia. Pred 100 rokmi sme mali ešte čas zastaviť sa, sňať klobúk pred dámou, ukloniť sa jej, zdvihnúť jej ruku a pobozkať ju. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sme klobúk už nemali a náš pozdrav sa zjednodušil na “Bozkávam”. A dnes si už niekto nenájde ani čas na pozdrav! Chceme mať všetko hneď. Vytráca sa priestor na ľudskú vzájomnosť.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
Zostáva vám 86% na dočítanie.