Portál Neuroscience News upozorňuje na rozsiahlu štúdiu, ktorá sa zaoberala vplyvom hrania videohier na kognitívne schopnosti, teda na to, ako človek vníma svet okolo seba, koná, reaguje a zvláda rôzne úlohy, a tiež na duševné zdravie.
Výsledky sú celkom prekvapivé. Hranie videohier kognitívne schopnosti posilňuje, ale nemá vplyv na duševné zdravie. Starší účastníci štúdie pritom mali vďaka hraniu videohier mozog „mladší“. Päťdesiatnici a starší sa zrazu správali, akoby boli v priemere takmer o 14 rokov mladší. Nejde pritom o žiadny pavedecký výskum, viedol ho známy vedec Adrian Owen.
Duševné zdravie a hry
Ten, okrem iného, dokázal, že niektorí pacienti vo vegetatívnom stave vnímajú svoje okolie a s pomocou magnetickej rezonancie môžu komunikovať s ľuďmi. Ani pohybová aktivita (Medzinárodná zdravotnícka organizácia odporúča 150 minút strednej a vyššej aktivity týždenne) proti starnutiu mozgu podľa štúdie nepomáha, hoci si dlho časť vedcov a doktorov myslela opak.
Cvičenie však pomáha proti depresiám a úzkosti, takže na pohyb by sme sa nemali "vykašľať". A tiež videohry treba hrať s rozumom. Ako pred nejakým časom písal portál The Conversation, hranie počítačových hier pomáha, ale na druhej strane, príliš veľa hrania videohier už škodí.
Štúdia z Japonska ukazuje, že ľuďom zrejme škodí hrať hry na počítači či na mobile dlhšie ako tri hodiny denne. Okrem zdravotných dopadov môže príliš veľká závislosť na hraní elektronických hier viesť k strate citu pre reálny život, vyhýbaniu sa kontaktom so živými ľuďmi, u detí napríklad upadá aj úspešnosť v škole. Nie nadarmo je v niektorých krajinách závislosť na hraní počítačových hier chápaná ako choroba a napríklad v Južnej Kórei prosperujú kliniky, ktoré túto závislosť liečia.
Prekvapivé zistenie
Na rozdiel od videohier sú teraz v nemilosti mobily. A to napriek tomu, že aj na nich sa dajú hrať hry. Ide najmä o používanie mobilov deťmi. Ako píše na svojom anglickom portáli počítačový magazín Wired, v britskom parlamente padol návrh, aby sa zakázalo žiakom používanie mobilných telefónov na školách a aby sociálne médiá nemohli používať osobné údaje užívateľov mladších ako šestnásť rokov.
Britské ministerstvo školstva už požiadalo školy, aby zabránili žiakom v používaní mobilných telefónov v škole, vrátane prestávok a času na obed. Zhruba 99 percent stredných škôl v Británii už vraj zaviedlo zákaz mobilov v škole, aj keď iba 11 percent škôl požaduje, aby deti mobilné zariadenie odložili pri príchode do školy do nejakej uzamknutej skrinky.
Či zákaz mobilov v škole pomôže, nie je podľa odborníkov vôbec isté. Avšak britskí poslanci sú podľa Wiredu pod vplyvom predstáv, že mobily deti devastujú. Tak to napokon opísal vo svojej a vo Veľkej Británii populárnej, vedcami však veľmi kritizovanej - knihe Úzkostná generácia americký sociálny psychológ Jonathan Haidt. Tento človek odporúča, aby do trinástich rokov nedostali deti smartfón vôbec do ruky.
Zaujímavé je, že zákaz mobilných telefónov dokáže spojiť britských vládnych aj opozičných poslancov, ktorí sa inak na ničom veľmi nezhodnú. Podobné je to napríklad aj v Spojených štátoch, kde sa tamojší, inak v ničom spolu nesúhlasiaci, republikáni a demokrati dokázali spojiť a zakázať mobily na školách na Floride či v Indiane.
Možno by však bolo na pováženie naučiť deti lepšie pracovať s novými technológiami, než ich od nich jednoducho odstrihnúť, cituje ku koncu článku Wired psychológ Petea Etchellsa, ktorý sa špecializuje na digitálne technológie a ich vplyv na človeka.
Na záver sa ešte raz vráťme k počítačovým hrám. Ako sa ukazuje, nielenže sú prospešné, ale niektoré sa zdajú byť prospešnejšie ako iné. Na portáli BBC sa píše, že sú aj hry, ktoré môžu byť prospešné nielen pre udržanie kognitívnych funkcií mozgu, ale aj pre duševné zdravie. Ide o takzvané „cozy games“, čo by sme preložili asi ako „pohodové“ hry.
Teda hry, kde je kladený dôraz na nenásilie, relaxáciu a starostlivosť o niečo, prípadne o stavbu niečoho. Často ide o simuláciu bežného života. Takže vraj pomáhajú Pokémoni, The Sims alebo farmárčenie, vrátane kŕmenia ovečiek. No, a to si človek doteraz vyčítal, že ako mladý hral hlúpe videohry, namiesto aby sa učil a teraz mal lepšie zamestnanie alebo plynule hovoril viacerými jazykmi.
Teraz je jasné, že sa len staral o svoje zdravie. O to viac, že v dobe mojej mladosti musel človek hrať hry na primitívnych počítačoch alebo na hracích automatoch, pretože smartfóny jednoducho neexistovali.