Trvalo zamrznutá pôda na Aljaške už nie je trvalá. Permafrost sa tam topí a veľké časti môžu do roku 2050 úplne zmiznúť. Upozornil na to denník The New York Times.
"Je to alarmujúce, keď sa človek zamyslí nad tým, ako zásadne sa môže táto nádherná krajina zmeniť za relatívne krátky čas," uviedol pre denník vedec Max Holmes.
Na niektorých južnejšie položených miestach na Aljaške je teplota permafrostu v hĺbke jeden meter len menej než pol stupňa pod bodom mrazu. Krajina tam je už v súčasnosti posiata malými jazierkami a kalužami vytvorenými topiacim sa permafrostom.
Zmeny vedci zaznamenali aj na chladnejšom severe, kde dosahuje permafrost hĺbku až 640 metrov. Pod povrchom tam počas uplynulého desaťročia vzrástla teplota z mínus osem stupňov na mínus tri stupne, teda o päť stupňov Celzia. V hĺbke 19 metrov vzrástla teplota o tri stupne Celzia.
"Mínus tri nie je ďaleko od nuly," povedal vedec Vladimir Romanovsky s tým, že ak bude vypúšťanie emisií a otepľovanie pokračovať rovnakým tempom ako teraz, tak teploty permafrostu pod povrchom budú nad nulou okolo polovice storočia.
Vedci sledujú nielen meniacu sa teplotu permafrostu, ale analyzujú aj jeho zloženie, predovšetkým množstvo oxidu uhličitého, ktoré sa po roztopení zamrznutej pôdy uvoľní do atmosféry.
"Strata zamrznutej pôdy v arktických regiónoch je markantným výsledkom klimatickej zmeny a zároveň je príčinou ďalšieho otepľovania," napísal The New York Times.
Roztopenie čo i len povrchových častí permafrostu spôsobí značné problémy miestnym obyvateľom.
Napríklad v meste Bethel, kde priemerné teploty stúpli od polovice 20. storočia o vyše dva stupne Celzia, sa podľa The New York Times hlavná cesta pre pohybujúcu sa zem podobá viac na rumpľu než na dopravnú komunikáciu. Praskajú aj základy domov v meste.
"Niektoré cesty, dráhy na letisku a parkoviská musia byť posilnené rúrami naplnenými tekutinou, ktorá odvádza teplo z permafrostu a zabraňuje poklesom zeme," uviedli noviny.
Aljašku neohrozuje len topiaci sa permafrost, ktorý pokrýva väčšinu plochy štátu. Komunitám žijúcim na pobreží spôsobuje problémy aj ľad topiaci sa v okolitých moriach a stúpajúca hladina vody.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
