- Chudoba a rodová rovnosť
„Rodová rovnosť sa príliš často odsúva na vedľajšiu koľaj. Ľudia hovoria, že sa ich to netýka, že to je záležitosťou žien. No pravdou je, že sa týka každého. Bez toho, aby sme sa zamerali na ženy a dievčatá, extrémnu chudobu neporazíme,” píše Susan Markham, niekdajšia expertka na rodovú rovnosť v USAID, na online platforme Medium.com.
Aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, rodová rovnosť je skutočne kľúčom k odstráneniu extrémnej chudoby. Pochopiť to dokážeme, ako si uvedomíme existenciu začarovaného kruhu chudoby, aký zreteľne vidieť v niektorých najmenej rozvinutých krajinách: žena z chudobných pomerov a bez vzdelania sa vydá, má šesť-sedem detí. Neštuduje ani sa nezamestná, pretože sa naplno venuje starostlivosti o deti a domácnosť. Polovica detí, ktoré porodí, sú dievčatá. A niekde tam sa začína ďalšie kolo začarovaného cyklu chudoby.
Čím sú ženy vzdelanejšie, tým menej detí rodia
Platí totiž, že čím sú ženy vzdelanejšie, tým menej detí rodia. A to aj v krajinách, kde prevládajú mnohopočetné rodiny. Ak sa žena dostane k vzdelaniu a začne chodiť do zamestnania, zarába peniaze, ktoré sú silným argumentom, prečo by z platenej práce odísť nemala. Manželské páry, v ktorých je žena zamestnaná, majú väčšinou menej detí. Tým sa potom dostáva väčšej pozornosti, lepšej stravy, zdravotnej starostlivosti a napokon aj kvalitnejšie vzdelanie. A to má za následok rýchlejší sociálny rozvoj a hospodársky rast celej spoločnosti.
- Chudoba a vzdelanie
Vzdelávanie je štartérom ekonomického rastu aj rozvoja. Presvedčivé sú nasledovné fakty: každý dodatočný rok strávený v škole prináša človeku o desať percent vyšší príjem. 171 miliónov ľudí by sa vymanilo z extrémnej chudoby, ak by sa všetky deti v škole naučili čítať. Predpokladá to správa UNESCO Global Education Monitoring Report z roku 2017.
Každý dodatočný rok strávený na škole = o 10 % vyšší príjem.
Achillovou pätou mnohých najmenej rozvinutých krajín je pritom už samotný začiatok školského vzdelávania – nekvalitné základné školstvo. Príkladom je „ugandská trojitá kríza”, o ktorej vo svojom článku na portáli Global Partnership for Education píše odborník na rozvoj vzdelávania z renomovaného rozvojového think-tanku RTI International, Louis Crouch.
Dôsledkom tejto „trojitej krízy” podľa neho je, že až polovica detí na druhom stupni základných škôl v tejto východoafrickej krajine nevie vôbec čítať. Trojitou krízou pritom mieni kombináciu nízkej miery gramotnosti, častého opakovania ročníkov a nedostatočného vývoja detí v ranom detstve (okrem iného kvôli podvýžive). Tento stav sa však podľa neho netýka len Ugandy, ale aj ďalších 40 krajín.
Pri boji s extrémnou chudobou sa pritom treba zvlášť zamerať na vzdelanie dievčat a žien.
Ako sme videli v predošlom bode, vyššie vzdelanie vedie k vyšším kariérnym ašpiráciám, čo vedie vyššiemu ekonomickému a nižšiemu populačnému rastu. Ilustrujú to aj čísla z rozvinutých krajín. Zvýšenie vzdelanosti žien a dievčat prispelo v krajinách OECD za posledných 50 rokov k zvýšeniu ekonomického rastu o 50 percent, tvrdí správa OSN
- Chudoba a zdravie
A do tretice: Bojovať s extrémnou chudobou sa nedá bez toho, aby sme zároveň neupriamili pozornosť na zdravie. Podľa najnovších dát Svetovej zdravotníckej organizácie a Svetovej banky minie zhruba 180 miliónov ľudí až štvrtinu príjmu na zdravotnú starostlivosť. To Svetová banka považuje za „katastrofálne výdavky na zdravie”. Zároveň podľa tejto správy každoročne vytlačia privysoké náklady na zdravie bezmála sto miliónov ľudí do extrémnej chudoby.
Aj preto volá Svetová zdravotnícka organizácia po tom, aby mal každý prístup k všeobecnej zdravotnej starostlivosti. „Nie je to len o zlepšení zdravia, ale aj o odstránení chudoby. Všeobecná zdravotná starostlivosť poháňa inkluzívny ekonomický rast tým, že zabezpečuje, aby boli ľudia zdraví a pracovali. Podporuje aj rodovú rovnosť, pretože sú to často ženy, ktoré sa nedostanú k zdravotníckym službám,” argumentuje riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus na stránke Svetového ekonomického fóra
Zdravie a chudoba sú totiž spojené nádoby. Zjednodušene povedané, ak sme chorí, nemôžeme sa vzdelávať a neskôr sa uživiť. Vplyvy však môžu byť aj menej viditeľné. V krajinách, kde je miera úmrtí detí vysoká, ako napríklad v krajinách subsaharskej Afriky, sa rodičia „pre istotu“ snažia mať viac synov.
Zjednodušene povedané, ak sme chorí, nemôžeme sa vzdelávať a neskôr sa uživiť.
To vedie k rastu populácie – na každého syna totiž pripadá štatisticky jedna dcéra, ktorá sa pravdepodobne stane takisto viacnásobnou matkou. Tým sa rozdrobujú dostupné výdavky pre jednotlivcov, na ich stravu, zdravie, vzdelávanie a zvyšuje sa riziko chudoby. A naopak, ak sme chudobní, je vyššia pravdepodobnosť, že sa nám nedostáva výživnej stravy, nemáme sanitáciu, prístup k zdravotne nezávadnej vode, nemáme na doktora. Kruh chudoby a zdravia sa uzatvára.
- 171 miliónov ľudí by sa vymanilo z extrémnej chudoby, ak by sa všetky deti v škole naučili čítať
- 100 miliónov ľudí vytlačia privysoké náklady na zdravie do extrémnej chudoby
- 50 percent. O toľko vzrástol ekonomický rast v krajinách OECD za posledných 50 rokov len vďaka vyššiemu vzdelaniu žien a dievčat.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.
