Ocitli sa v pornografickom priemysle, hoci o tom nevedia. Nezarábajú si takto, ale je za ne platené vo veľkom. Stali sa z nich totiž obete stále chytrejšej a prefíkanejšej technológie. V Južnej Kórei vypukla epidémia tajných kamier s obsahom, ktorý sa šíri internetom a šikanuje prevažne ženy. A zmazáva hranicu „osobného“ a „verejného“.
Na verejné toalety, do prezliekacích kabínok či na plaváreň. Stačí len nenápadne podstrčiť malú kameru o veľkosti kľúča od auta a video už sa točí. Podľa denníka Independent to z drvivej väčšiny urobia muži. Videá, známe pod názvom „molka“, následne predávajú nelegálnym pornografickým stránkam. Samozrejme, bez súhlasu a vedomia „hlavnej herečky“.
Vynesie to „slušný“ biznis
Organizácia Thomson Reuters Foundation (TRF) spomína aj iné typy prípadov. Niekedy sa celá scéna odohráva v pohodlí domova, kde si muži tajne natáčajú svoje partnerky. Ak im vzťah nevyjde, aspoň sa môžu takýmto spôsobom pomstiť. A ešte na tom „slušne“ zarobia. Podľa neoficiálnych údajov im jedno také video vynesie minimálne 100-tisíc wonov (približne 80 eur). Najúspešnejší kameramani si na konto mesačne môžu pripísať až sto miliónov wonov.
Desaťtisíce žien sú preto v južnej časti Kórejského polostrova už niekoľko mesiacov v uliciach a žiadajú ochranu. Vláda doposiaľ vydala isté opatrenia – napríklad vyslala kontrolórov do riskantných verejných priestorov a nedávno kapacity navýšila. Agentúra Yonhap však podľa denníka Independent informuje, že úspešnosť kontrolórov je prakticky nulová. Úrady sa bránia tým, že páchatelia minikameru vezmú rýchlo po natočení.
Protestujúce ženy pochybujú o tom, že viac kontrolórov niečo vyrieši. „Predovšetkým je potrebné regulovať predaj týchto malých kamier,“ hovorí pre Independent viceprezidentka kórejského Centra kybersexuálneho násilia (KCSVRC) You Seung-jn. A dodáva, že tento fenomén ukazuje, ako Južná Kórea napriek ekonomickému progresu zostáva stále silno patriarchálna.
Myslia si to aj členovia platformy bezplatnej pomoci pre obete, ktoré sa nevedomky na internete objavia. Podľa Ryu Hye-Jin z vládneho Inštitútu ženských ľudských práv v Kórei (WHRIK), ktorý platforme šéfuje, sa nedajú takéto praktiky zastaviť, kým sa na ženu bude nazerať len ako na sexuálny objekt. „To, čo musíme zmeniť, je spôsob, akým naša spoločnosť so ženami zaobchádza,“ tvrdí Hye-jin pre TRF.
Technologický progres? Dvojsečná zbraň
Platforma radí a pomáha ženám zotaviť sa z traumatizujúcej situácie. Podľa Song Eugene, ktorá v rámci platformy poskytuje ženám poradenstvo, je pre obete náročné o tom hovoriť konkrétne v Južnej Kórei, kde sú diskusie o ženských právach ešte stále čiastočne tabu. Britská stanica BBC píše, že niektoré ženy nezvládli čeliť situácii až do takej miery, že sa rozhodli pre samovraždu.
Okrem poradenstva zamestnanci pomáhajú aj tým, že sa video snažia odstrániť. Cesta k zdarnému koncu však nie je úplne vydláždená. Po vyhľadaní webovej stránky pošlú administrátorom žiadosť, aby video stiahli. Ak tak neurobia, môže platforma žiadať kórejské úrady, aby obmedzili na web prístup.
Problémom je, že sa tak stane len pre domácich. „Webstránky sú dostupné pre celý svet. A každá krajina má iné zákony. Je naozaj ťažké dostať sa na úroveň, aby sme vedeli potrestať všetkých páchateľov,“ tvrdí pre TRF Eugene. Výsledok? Video zostáva a zahraniční užívatelia sa bez problémov môžu pozerať.
Na vine je tomu do značnej miery práve technologický progres, ktorému sami šéfujeme. Južná Kórea patrí k digitálnym lídrom s najrýchlejšie sa rozvíjajúcou technológiou a najrýchlejším internetom. Podľa BBC má až 90 percent dospelých aspoň jeden smartfón a približne 93 percent ľudí má doma prístup na internet.
Z kórejských do globálnych rozmerov
Digitálne tempo Južnej Kórey je enormné, ale s ňou, a aj vďaka nej, sa rozvíjajú aj ostatné štáty. „Tieto online zločiny proti ženám sa stávajú veľkým problémom najprv tu. Ale nebude trvať dlho, kým prídu do ďalších krajín. Riešiť ich preto musíme na medzinárodnej úrovni,“ tvrdí pre BBC Park Soo-yeon, ktorá pred tromi rokmi založila skupinu Digital Sex Crime Out (Preč s digitálnym sexuálnym zločinom). V roku 2016 dosiahla pád Soranetu, jedného z najrozšírenejších portálov s takýmito videami.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
