Demokrati v americkom senáte zverejnili projekt protiruských sankcií, ktoré navrhujú prijať v prípade, že ruské vojská podniknú inváziu na Ukrajinu. Návrh zákona dáva priestor pre sankcie týkajúce sa plynovodu Nord Stream 2, ktorý má privádzať zemný plyn z Ruska do Nemecka, alebo najvýznamnejších ruských bánk.

Medzi navrhovanými opatreniami, ktoré majú podľa denníka The Washington Post podporu Bieleho domu, je aj zmrazenie majetku prezidenta Vladimira Putina, premiéra Michaila Mišustina a ďalších ruských predstaviteľov a armádnych veliteľov.

​​​Sankcie proti trom najväčším ruským bankám

Podľa návrhu majú USA v prípade ruskej invázie do susednej krajiny či iného narušenia suverenity Ukrajiny prijať sankcie proti aspoň trom najväčším ruským bankám.

Ministerstvo financií, zahraničia a rozviedky majú predložiť podrobný prehľad o majetku prezidenta Putina, jeho príbuzných a podnikateľov z jeho okolia, na ktorých sa taktiež môžu vzťahovať sankcie.

"Takéto dokumenty a vyhlásenia samozrejme hodnotíme veľmi negatívne," reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Uvalenie sankcií na hlavu ruského štátu by podľa neho bolo úplne mimoriadnym opatrením, ktoré by bolo "porovnateľné s prerušením vzťahov."

Denník The New York Times minulý týždeň informoval, že Spojené štáty plánujú aj uvalenie embarga na technológie používané v obrannom aj spotrebiteľskom priemysle, ktoré sú vyrobené alebo navrhnuté v USA.

Podľa staršej správy agentúry Reuters by tieto opatrenia mohli mať vplyv napríklad na dovoz smartfónov alebo kľúčových súčiastok lietadiel a automobilov do Ruska.

Konkurenčný návrh s neistou budúcnosťou

V americkom senáte sa má podľa agentúry AP tento týždeň zároveň hlasovať o konkurenčnom návrhu zákona republikánskeho senátora Teda Cruza, ktorý navrhuje uvalenie sankcií na prevádzkovateľa plynovodu Nord Stream 2 bez ohľadu na to, či Rusko podnikne inváziu, alebo nie.

​Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena aj demokratickí lídri sa snažia zabrániť, aby demokrati za návrh hlasovali, a jeho vyhliadky sú tak neisté.

Moskva v posledných mesiacoch zhromaždila pri hraniciach s Ukrajinou desiatky tisíc vojakov, a vyvolala tak obavy Kyjeva a Západu, že osem rokov po anexii ruského polostrova Krym chystá ďalšiu inváziu do susednej krajiny.

Moskva tento scenár popiera, snaží sa však dosiahnuť záruky od USA a Severoatlantickej aliancie, že Ukrajina nevstúpi do NATO.