Zvláštny tribunál pre Sierra Leone poslal v roku 2012 na 50 rokov do väzenia libérijského exprezidenta Charlesa Taylora. Uznal ho vinným z napomáhania na vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti spáchaných za občianskej vojny v susednej Sierra Leone v rokoch 1991-2002.
Taylor bol v tom čase od norimberského procesu prvou bývalou hlavou štátu odsúdenou pred medzinárodným tribunálom. Naposledy si verdikt vypočul Karl Dönitz, nemecký námorný dôstojník, ktorý bol krátko po samovražde Adolfa Hitlera ríšskym prezidentom. V norimberskom procese dostal desať rokov.
Pre Taylora žiadala obžaloba 80 rokov väzenia. Jeho obhajcovia naopak chceli, aby mu súd uložil trest, ktorý by mu poskytol nejakú nádej na prepustenie pred tým, než zomrie. Osemdesiat rokov nakoniec súd uznal prehnanými, pretože Taylor podľa neho "len" napomáhal k vojnovým zločinom, nepodieľal sa vraj na nich priamo.
Na druhej strane však označil exdiktátora ako výnimočný prípad oproti ostatným odsúdeným Zvláštnym tribunálom pre Sierra Leone. "Špeciálny štatút pána Taylora čoby hlavy štátu ho stavia do inej kategórie," vyhlásil predsedajúci sudca Richard Lussick. Všeobecný súd tiež neveril, že existuje šanca na nápravu vojnového zločinca, ktorý počas procesu neprejavil skutočnú ľútosť, ani sa za zločiny neospravedlnil.
Na slobodu už zrejme nevyjde
Nad libérijským exprezidentom preto vyniesol päťdesiatročný trest. Dnes už 71-ročný Taylor tak už na slobodu pravdepodobne nikdy nevyjde.
Bývalý africký diktátor, ktorého niekedy jeho odporcovia prezývajú Strýčko Charlie alebo Mäsiar z Monrovia, stál na čele Libérie v rokoch 1997-2003. Počas občianskej vojny v susednej Sierra Leone v rokoch 1991 až 2002 podporoval tamojších povstalcov z Jednotnej revolučnej fronty (RUF) výmenou za diamanty, z ktorých potom mal financovať vojnu v Libérii.
Odrezané ruky, rozrezané ženy ... výsledok vyčíňania povstalcov
Jeho jednotky navyše bojovali po boku RUF, ktoré sa počas konfliktu dopustili nespočetného množstva zverstiev. Samotný Taylor počas vojny na územie susednej krajiny nevkročil, jeho muži ale mrzačili obyvateľov, znásilňovali ženy a dopúšťali sa kanibalizmu. Ľuďom rezali končatiny a rozrezával tehotné ženy, aby rozhodli stávky o tom, aké pohlavie majú ich nenarodené deti, popísal sudca.
Počas súdu v Haagu svedčil aj Taylorov bývalý veliteľ Joseph Mrzan. Ten sa odvážil vypovedať až po dlhom vyjednávaní o zaistenie bezpečnosti jemu aj jeho rodine. Zverstvá, o ktorých kolovali zvesti, sa potvrdili.
Presadzoval aj kanibalizmus
Exdiktátorov arzenál zastrašovacích metód podľa Marzana obsahoval aj kanibalizmus. "Hovoril nám, že máme jesť mäso nepriateľov Libérie, vrátane mierových jednotiek Afričanov a OSN," vypovedal podľa serveru BBC News Marzah.
Väčšina obetí podľa Marzaha pochádzala z kmeňa bývalého prezidenta Samuela Doea, ktorý v krajine vládol pred občianskou vojnou.
"Zjedli sme však aj niekoľko vojakov afrických mierových jednotiek. Ďalších asi 68 bolo popravených," spresnil Marzah. "Zabil som toľko mužov, žien a detí, že si to ani nepamätám. Páral som aj brucha tehotných žien," dodal podľa BBC News. Kto sa postavil Taylorovým rozkazom, bol podľa neho popravený.
Vojna v Sierra Leone si vyžiadala desaťtisíce mŕtvych. Taylor vinu vždy popieral, tribunál obvinil z kupovania svedkov a označil sa za obeť politickej intrigy Západu zinscenovanú Spojenými štátmi.
Charlesa Taylora vyniesla k moci prvá občianska vojna v Libérii, ktorá stála život 150-tisíc ľudí. Skončila víťazstvom jeho povstaleckého Národného vlasteneckého frontu Libérie (NPFL). Taylor sa usadil v prezidentskom paláci v roku 1997, o dva roky neskôr však vypukol druhý občiansky konflikt, ktorý ho v roku 2003 zmietol.
Zvíťazili v ňom opäť povstalci a Taylor ušiel do exilu v Nigérii, kde ho o tri roky neskôr zatkol Interpol kvôli vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti v Sierra Leone, ktorých sa Taylorovi muži dopúšťali práve počas prvej libérijskej občianskej vojny a tiež počas jeho prezidentovania.