Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
11.12.2019, 09:30

Štyri dôvody, prečo je aj v našom záujme bojovať proti zmene klímy

Svetová zdravotnícka organizácia na tohtoročnom klimatickom samite v Madride urguje štáty, aby si všímali dopady klimatickej zmeny na ľudské zdravie.

Štyri dôvody, prečo je aj v našom záujme bojovať proti zmene klímy
Zdroj: Thomson Reuters Foundation

Cenu za nečinnosť na tomto samite zaplatíme mojimi a vašimi pľúcami. Tieto slová adresovala Mária Neira, šéfka oddelenia verejného zdravia vo Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO), účastníkom klimatickej konferencie, ktorá v týchto dňoch v Madride hosťuje politických lídrov a aktivistov z celého sveta.

Tieto samity bývajú častým terčom kritiky médií i odborníkov. „Vlády sa zamotávali v technických detailoch a potom sa tvárili, ako keby sme sa vďaka konferencii posunuli kamsi vpred. Ale vôbec sa nerozprávali o tom, ako nastaviť klimatickú politiku tak, aby sme splnili klimatické ciele,“ zhodnotil pre HN Globálne minuloročný klimatický samit v Katoviciach Ulrich Brand, rešpektovaný politológ z Viedenskej univerzity, ktorý sa zaoberá dianím na globálnej úrovni.

Kam sme sa posunuli?

Ďalší ročník samitu sa presunul do Španielska (pôvodne sa mal konať v Čile, ale pre tamojšie protesty ho napokon hosťuje Madrid). Kam sme sa medzitým posunuli? Pred pár dňami vydala WHO správu, podľa ktorej síce krajiny klimatickú zmenu začínajú reflektovať, pretavenie plánov do reality však zväčša chýba. 

To v preklade znamená, že zhruba polovica zo sto skúmaných krajín síce vytvorila nejaký plán na zmiernenie jej dopadov, ale až 60-tim percentám týchto plánov chýba vyústenie do praxe. Dôvod? WHO uvádza, že v bohatších krajinách klimatická zmena nepatrí medzi priority ich rozpočtov. V tých chudobnejších sú zase rozpočty príliš štíhle. K finančným prostriedkom ponúkaným z medzinárodných organizácií sa chudobnejším štátom dostáva ťažko, napríklad kvôli nedostatku informácií a ľudí, ktorí by zabezpečili efektívny manažment týchto zdrojov. 

A zvyšok krajín ešte ani nezačal plánovať… Prečo by začať mali a prečo by pre nás mala byť klimatická zmena prioritou? Podľa generálneho riaditeľa WHO Tedrosa Adhanoma je odpoveďou ľudské zdravie. „Klimatická zmena to nie je len o splácaní dlhu budúcim generáciám. Ide o cenu, ktorú ľudia platia už dnes - svojím zdravím,“ hovorí Adhanoma. 

Inými slovami, zmena klímy je niečo, čo sa bytostne dotýka kvality života a zdravia nás všetkých - tu aj tam, dnes aj zajtra.

1. Ohrozenie starších aj nenarodených

Čoraz dlhšie a intenzívnejšie letá, kratšie a miernejšie zimy. To je nevyhnutný scenár, ktorý so sebou klimatická zmena prináša. Vysoké teploty podľa WHO zvyšujú množstvo ozónu a iných látok vo vzduchu, čím prispievajú k dýchacím ťažkostiam (napríklad zhoršujú astmu) a vzniku srdcovocievnych ochorení. Či už boli príčinou problémy s dýchaním, srdcovocievne alebo iné choroby, v roku 2003 zomrelo kvôli vlne horúčav v Európe približne 70-tisíc ľudí. 

To, že v znečistenom vzduchu trpíme, vidno aj na číslach: každých deväť z desiatich ľudí na svete dýcha znečistený vzduch. A každoročne kvôli jeho toxicite zomrie predčasne až sedem miliónov ľudí. Vedci navyše potvrdili, že nečistý vzduch môže poškodiť plod v tele ženy, žena dokonca môže aj spontánne potratiť. 

„Znečistené ovzdušie a zmena klímy sú dve strany tej istej mince,“ vyjadrila sa španielska ministerka pre ekologickú tranzíciu Teresa Ribera. Prečo? Majú totiž spoločného menovateľa - fosílne palivá. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že znečistenie vzduchu je až z dvoch tretín spôsobené spaľovaním fosílnych palív - a tie sa zároveň najvyššou mierou podieľajú na produkcii emisií, ktoré stoja za zmenou klímy. Najviac fosílnych palív využívame v energetike, preto ak si chceme vyčistiť vzduch (a pľúca), musíme podľa odborníkov podniknúť ďalekosiahle zmeny práve v tomto odvetví.

Rozkliknite si túto mapu a zistite, aký vzduch na Slovensku dýchate, aj v porovnaní s inými krajinami.

2. Hnačky a hlad

Aby sme prežili, potrebujeme kvalitné pitie a jedlo. Práve prístup k nim však zmena klímy ohrozuje už dnes. Menia sa vzorce počasia, dažde sa jej vplyvom vyskytujú menej predvídateľne a ich intenzita sa mení - čoraz častejšie sa namiesto výdatných dlhších dažďov vyskytujú len prudké lejaky prestriedávané dlhšími obdobiami sucha. To pôsobí na množstvo a kvalitu pitnej vody. Jej nedostatok potom prispieva k šíreniu rôznych ochorení, napríklad hnačky. WHO píše, že každoročne na takéto ochorenia zomrie pol milióna detí mladších ako päť rokov.

Extrémne prejavy počasia môžu tiež ovplyvniť úrodu a ohrozovať ľudí hladom. Krajiny sa budú musieť kvôli meniacej sa klíme postupne rozlúčiť s plodinami, ktorým sa darí len v istom type podnebia.

Prečítajte si článok, alebo si pozrite video o tom, ako klimatická zmena ovplyvní chuť (nielen) francúzskeho vína.

3. Psychické ochorenia

Jedným z extrémnych prejavov počasia sú napríklad intenzívne dažde, ktoré spôsobujú záplavy. Nielenže zhoršujú kvalitu vody, ale môžu spôsobiť napríklad aj psychické ťažkosti. Ako? Voda je živel, ktorý potenciálne ohrozuje veľkú časť populácie planéty. 

Podľa WHO až polovica svetovej populácie žije v menej než 60-kilometrovej vzdialenosti od mora. Potenciálnym ohrozením veľkou vodou tak trpí až polovica ľudstva. Ak tie záplavy nastanú, tak sa časť ľudí v záplavách utopí, inej časti záplavy fyzicky ublížia a zvyšok odíde do bezpečnejších oblastí. To, že ľudia musia kvôli klimatickej zmene opúšťať svoje domovy, sa takisto podpisuje na ich zdraví - trpia najrôznejšími traumami a inými psychickými problémami. 

Prečítajte si príbeh ženy, ktorej rodina musela kvôli klimatickej zmene opustiť svoj domov. Aby rodinu v novom meste uživila, stala sa prostitútkou.

Zdroj: Thomson Reuters Foundation. Povodne zničili miestnu nemocnicu v Šrínagare. Aj týmto spôsobom klimatická zmena zdravie ohrozuje.

4. Zvýšené riziko infekcií

Spomínané záplavy však nespôsobujú len migráciu ľudí. Sú zároveň živnou pôdou pre komáre a iný hmyz. Riziko, že dostaneme povedzme maláriu, so zmenou klímy stúpa, pretože komárov-prenášačov je viac a predlžuje sa aj obdobie, v ktorom nás infikovaný komár môže poštípať. 

V roku 2015 na túto chorobu zomrelo približne 430-tisíc ľudí. 

Výskyt malárie pritom nepriamo znižuje schopnosť krajín brániť sa zmene klímy - ochorenie množstva obyvateľov oslabuje ekonomiku, vytvára tlak na zdravotníctvo, celkovo oslabuje spoločnosť. Kapitál, ktorý by tak krajiny mohli smerovať k riešeniam na adaptáciu či potlačenie zmeny klímy, tak skončí inde. 

Príliš drahé riešenia?

Klimatická zmena bude mať podľa odborníkov tvrdé dopady na budúce generácie. Podľa minuloročnej správy z dielne IPCC ohrozuje prežitie ľudskej civilizácie na tejto planéte. Niektorí pritom namietajú, že riešiť klimatickú zmenu - napríklad prechodom k čistejšej doprave a energetike - je príliš tvrdý finančný oriešok. 

Šéfka oddelenia zdravia WHO Mária Neira si však myslí opak. „Skutočná cena klimatickej zmeny sa odzrkadľuje v našich nemocniciach a pľúcach. Zdravotné bremeno špinavej energetiky je také vysoké, že prechod k čistejšej a udržateľnejšej energetike, doprave a potravinárstvu by sa zaplatil sám,“ povedala Neira na madridskej klimatickej konferencii. Rakúsky profesor politickej ekonómie Ulrich Brand zase pre HN Globálne uviedol, že čím dlhšie budeme čakať, tým budú náklady vyššie. 

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.