Prídete do predajne s autami a tam budú vystavené len elektromobily. Auto na benzín ani naftu nekúpite. A na automobilovom trhu nastane zemetrasenie. Takáto situácia môže už o pár rokov nastať v Holandsku. Dolná komora holandského parlamentu nedávno schválila návrh zákona, ktorý zakazuje od roku 2025 predávať autá, ktoré produkujú emisie. Teraz sa čaká na rozhodnutie parlamentného senátu.
Cieľom návrhu je, aby sa z holandských ciest postupne vytratili autá využívajúce fosílne palivá, ktorých spaľovaním unikajú do ovzdušia skleníkové plyny. Tie podporujú človekom spôsobenú časť zmeny klímy. Aj s jej ekologickými, sociálnymi či ekonomickými dopadmi. Automobily so spaľovacími motormi by mali nahradiť elektromobily.
Najväčšia flotila v Európe
Holandsko je už dnes elektromobil-pozitívne. Podľa údajov z posledných troch mesiacov minulého roka disponuje krajina tulipánov najväčšou flotilou áut na elektrinu. A ich počet rastie. Podľa portálu HybridCars, ktorý pravidelne zostavuje rebríček krajín podľa predajnosti elektromobilov, sa ich minulý rok v krajine predalo bezmála desať percent zo všetkých zakúpených nových áut. Ide o druhý najvyšší percentuálny podiel na svete po Nórsku.
Rozdiel oproti iným krajinám je pritom markantný. V ďalších krajinách v poradí totiž ide o jednopercentné a nižšie predaje.
Holandský návrh zákona bol pôvodne tvrdší. Podľa portálu The Guardian sa holandskí labouristi (PvdA) z tamojšej koalície najprv pokúsili zakázať všetky benzínové a dieslové autá. No návrh napokon stiahli. Neskôr predložili nový, ktorému získali podporu poslancov napriek tomu, že sa s ním nestotožňujú niektorí ich koaliční partneri. V schválenom dokumente predkladatelia navrhli, aby autá so spaľovacími motormi mohli dožiť, no aby sa nemohli predávať nové. Aby sa tak holandské cesty postupne elektrifikovali.
Technologický vývoj ide Holanďanom naproti
Podľa koaličného partnera labouristov, strany VVD, je však aj súčasný plán príliš ambiciózny. Minister hospodárstva Henk Kamp, ktorý vo vláde túto stranu zastupuje, predpokladá, že v roku 2015 dosiahnu predaje nových elektromobilov nanajvýš 15 percent, píše portál nltimes.nl. Šéf labouristov Diederik Samson mu však na stránkach toho istého portálu oponuje. Vychádza z toho, že technologický vývoj ide tomuto návrhu naproti a čísla predaja budú rásť.
Za pravdu mu dávajú viaceré skutočnosti. Predaj elektromobilov objektívne rastie a zrýchľuje sa. Batérie, ktoré sú pre využitie elektromobilov kľúčové, sú čoraz ľahšie, výkonnejšie, spoľahlivejšie a predovšetkým lacnejšie. Podľa časopisu Nature klesá cena batérií každoročne o osem percent. A spustením pripravovaných výrobných kapacít - napríklad najväčšej továrne na svete “Gigafactory” v nevadskej púšti z dielne spoločnosti Tesla - by sa mal tento prepad nákladov na ich výrobu ešte zrýchliť. Na toto zrýchlenie poukazuje aj správa Bloomberg New Energy Finance z februára tohto roku. Tá hovorí, že ceny batérií klesli od roku 2010 o 65 percent, no len v samotnom roku 2015 to bolo o viac než tretinu.
Elektromobily na Slovensku
Kým v Holandsku je každé desiate predané auto elektromobil, Slovensko v elektromobilite výrazne zaostáva. “Ku koncu tohto roka by mohlo byť na Slovensku registrovaných zhruba 600 elektromobilov,” odhaduje manažér pre strategický rozvoj Slovenskej asociácie pre elektromobilitu Jaroslav Sýkora.
Ministerstvo hospodárstva pritom predpokladá, že v roku 2020 ich bude na Slovensku 10-tisíc, vyplýva zo Stratégie rozvoja elektromobility, ktorú vlani schválila slovenská vláda.
Slovenská ekonomika stojí na automobilovom priemysle, na jedného obyvateľa sa u nás vyrába najviac áut na svete. Ak sa elektromobily rozmohnú, mohli by sa stať dobrou príležitosťou aj pre fabriky na Slovensku.
“Rastúci dopyt po elektromobiloch doma aj v zahraničí a s tým súvisiaca vyššia výroba elektrických vozidiel u nás by mohla viesť k vybudovaniu nových výrobných liniek, k novým investíciám a k vytváraniu nových pracovných príležitostí. Dopad elektromobility na slovenský automobilový priemysel bude ale v konečnom dôsledku závisieť od toho, ako sa naše automobilky s touto novou oblasťou popasujú,” hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Článok v sekcii Globálne vznikol v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
