Svetové megamestá sa postupne zapĺňajú, väčšie bremeno migrácie preto na seba budú musieť vziať menšie mestá. Tie však nie sú pripravené čeliť náporu a vlnám nových prisťahovalcov, tvrdí Eugene Zapata Garesche, riaditeľ iniciatívy 100 odolných miest pre Latinskú Ameriku a Karibik.
„Mestá, ktoré boli na populačný rast pripravené, sú už dnes dosť veľké a tento rast sa v nich zastavil. A práve tu pramení novodobá urbanistická výzva,“ povedal Zapata v rozhovore pre Thomson Reuters Foundation.
Veľké už neporastú
Obrovské mestá ako brazílske Sao Paulo už ďalej nebudú schopné zvládať nápor nových prisťahovalcov, čo vytvára požiadavky a tlak na menšie mestá ako Curitiba alebo Salvador, ktoré majú ešte kapacitu na to, aby rástli a zvládli nové migračné vlny, povedal Zapata.
„Existujú mestá ako napríklad Mexico City, ktoré by už skutočne rásť nemali. Stali by sa totiž nočnou morou z hľadiska dochádzania do práce alebo znečistenia,“ povedal Zapata, ktorý sám pochádza z jedného z najpreťaženejších miest vôbec.
„Sú to dobré správy pre Mexico City, no zlé pre mestá v okolí,“ povedal a dodal, že menšie mestá ako Querétaro na severe už teraz zažívajú svoj nutný rast. OSN odhaduje, že v roku 2014 žilo v stredne veľkých mestách, ktoré majú viac ako päť miliónov obyvateľov, dokopy asi 827 miliónov ľudí. Predpokladá sa, že toto číslo narastie do roku 2030 na 1,1 miliardy. A asi 27 percent celosvetovej populácie bude žiť v menších mestách, ktoré majú dnes aspoň milión obyvateľov.
Kreatívne myslenie
Iba v Latinskej Amerike, v ktorej žije v mestách okolo 80 percent obyvateľov, sa už 17 miest vrátane Mexico City a Rio de Janeiro prihlásilo k iniciatíve 100 odolných miest, s ktorou sa spája prísľub 164 miliónov dolárov z Rockefellerovej nadácie.
Nadácia platí mestám, aby menovali svojho úradníka, ktorý by mal na starosti udržateľnosť, „pružnosť“ a odolnosť daného mesta a načrtol by stratégiu na boj proti výzvam akou je napríklad klimatická zmena. Mestá ako Santiago, Quito, Cali v Kolumbii a Ciudad Juarez v Mexiku by mali už tento rok predstaviť svoje stratégie a detailné plány na dosiahnutie dlhodobej odolnost mesta. Panama City, Buenos Aires, Montevideo, Salvador a mexická Guadalajara sú ešte v počiatočných štádiách celého procesu. „Pružnosť sa nedá dosiahnuť jednoducho. Musí existovať ochota a najmä kapacita. Hlavne vo vláde,“ povedal Zapata, ktorý sa stane regionálnym šéfom pre 100 odolných miest.
Iniaciatíva mestám pripomína, aby mysleli v horizonte 20 až 30 rokov, ale aj to, že sa musia sústrediť na boj proti násiliu a korupcii, ktoré ničia mnohé mestá, dodáva Zapata narážajúc na Rio de Janeiro v juhovýchodnej Brazílii a Santa Fe v severnej Argentíne.
Kým mexické Ciudad Juarez, ktoré bolo už raz označené za svetové hlavné mesto vrážd, konečne zaznamenalo dramaticky pokles kriminality, Rio zažilo nárast násilia vo svojich rozľahlých slamoch. Santa Fe zasa bojuje s obchodom s drogami, keďže Argentína sa stala hlavným dopravným uzlom pre ilegálny obchod s kokainom. „Vo všetkých našich mestách máme problémy s násilím,“ povedal Zapata. „To je však súčasť našej stratégie odolnosti – musíme sa oboznámiť s danými problémami a zahrnúť ich do nášho zmýšľania.“
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami.
