Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
10.07.2020, 16:30

Pasce v jedle. Expert na kvalitu potravín odporúča, čomu sa vyhnúť

  • Každý túži byť zdravý, krásny, štíhly a ak sa dá, tak bez úporného cvičenia.
  • Predaj „zázračných“ diét či doplnkov stravy je tak už desiatky rokov zlatou baňou. Pritom vec je oveľa zložitejšia.
  • Rolu hrá nielen príjem a výdaj energie, teda čo a koľko zjeme a aký máme pohyb, ale aj genetika. Alebo zloženie baktérií v našich črevách.
  • Až v posledných rokoch veda zisťuje, aký zásadný význam majú pre naše zdravie.
  • „Len v hrubom čreve máme asi pol kilogramu baktérií,“ zdôrazňuje doc. Ing. JAROSLAV HAVLÍK, Ph.D. (42), z Katedry kvality a bezpečnosti potravín Českej poľnohospodárskej univerzity.
  • „Je preto napríklad vhodné obmedziť príjem mäsa, pretože to je spájané s produkciou látok vyvolávajúcich zápal v čreve.“
Pasce v jedle. Expert na kvalitu potravín odporúča, čomu sa vyhnúť
Zdroj: MAFRA/Michal Sváček

Má spotrebiteľa trápiť dvojaká kvalita potravín? Produkty, ktoré sú vyrábané najmä veľkými medzinárodnými spoločnosťami, sú niekedy pre „východné“ trhy trochu iné ako tie určené pre Západ. Obsahujú napríklad rôzne lacné prísady a náhrady...
Keď som býval v Škótsku, mal som za rovnakú prácu trikrát väčší príjem ako doma. Chodil som nakupovať do Lidla a jedlo tam stálo rovnako ako u nás. Takže zatiaľ čo tu priemerný človek utratí za potraviny v obchodoch 15 % príjmu, Škót iba 5 %. To je pre tamojších ľudí taká malá suma, že už nepozerajú na cenu, ale chcú kvalitu. Tak potravín, ako aj služieb. U nás je to iné, tlak na cenu je veľký a potom je, bohužiaľ, realitou, že sú niektoré potraviny vyrobené z lacnejších surovín. Dvojaká kvalita potravín tu teda je a za týchto podmienok aj naďalej bude.

Takže s tým, že sú obsah paradajok v kečupe alebo množstvo kakaa v čokoládovej nátierke menšie ako pri porovnateľných potravinách v západnej Európe, sa nedá nič robiť? Aj Európska únia to už predsa začala riešiť, hoci zľahka...
To sú len také krikľavé príklady, ktoré vidieť na prvý pohľad. Paradoxne, ide vždy o potraviny, ktoré by v našom jedálničku vlastne ani nemali byť. Skôr by sme sa mali zaujímať o to, prečo paradajky nevoňajú a nemajú žiadnu chuť, a aj keby človek chcel, prečo si kvalitné paradajky bežne nemôže kúpiť. Napríklad v Taliansku, ktoré je na tom ekonomicky podobne ako my, nie je taký tlak na cenu. Talianovi záleží hlavne na kvalite jedla, chuti, a s dvojakou kvalitou potravín problém nemajú. To nevyrieši legislatíva ani politika, ale len my, spotrebitelia.

Čo rôzne náhrady v pokrmoch? Počnúc repou a jablkami v najrôznejších marmeládach cez sóju v údeninách až po rastlinné tuky v „syroch“ a zmrzlinách...
To mi veľmi prekáža. Beriem to ako klamanie spotrebiteľa, hoci by výrobcovia mohli argumentovať tým, že náhrady sú technologicky nevyhnutné alebo majú zdravotný prínos. V mnohých prípadoch to skutočne aj môže byť inovácia, ja sa však snažím kupovať potraviny, ktoré sú vyrobené čisto bez prísad, podľa pôvodných receptúr.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.