Nedávno ste v mestskom Divadle Pavla Országha Hviezdoslava mali premiéru hry Umenie padať. Ste tam veľmi zaujímavo namaskovaná.

Za to môže Martin Blizniak. Podľa mňa je to najlepší divadelný maskér na Slovensku. Každú hru dokáže svojou prácou posunúť ešte ďalej. To, čo robí, je jednoducho umenie, pretože mne ako herečke pomáha dokonalé maskovanie lepšie stvárniť postavu.

Archív HN

​Naozaj je to radikálna vizuálna premena. Koľko času zaberie, kým sa z vás stane divadelná postava?

Asi tridsať minút dokopy aj s líčením a nalepením sivých vlasov. Hrám tam osemdesiatročnú starenu – Veľkú Edie, je to matka Malej Edie. Ťažká postava, dosť dlho som sa s ňou trápila, musela som ju celú vytvoriť. Je to niekto úplne iný ako ja, jej charakter nemá so mnou nič spoločné. Vlastne som iba použila moje telo.

A nie je to tak pri každej postave, že len používa telo Anny Šiškovej?

(Smeje sa) Nie vždy, väčšinou vychádzam zo seba a staviam na tom, čo máme spoločné, alebo aká by som chcela byť ja a čo by som chcela prežiť. V tomto prípade bola zhoda nula. Ani vonkajšia – pretože som zmenila hlas a pohyb, ani vnútorná.

Z čoho ste teda vychádzali v tomto prípade?

Keďže ide o skutočnú osobu, vychádzala som pri jej stvárňovaní z toho, ako ju zobrazuje dokument. Hra vychádza z dokumentu Grey Gardens (dokument Sivé záhrady bol nakrútený v roku 1975, v roku 2009 vznikol aj oceňovaný hraný film z produkcie HBO, v hlavných úlohách sa predstavili Drew Barrymore a Jessica Lange, pozn. red.), ktorý približuje príbeh a vzťah dvoch žien, matky a dcéry. Žijú v dome, ktorý bol kedysi honosný, ale dnes im padá na hlavu. Ide o odkrytie vzťahu matky, ktorá miluje, ale aj manipuluje svoju dcéru, a toho, čo to spôsobuje v dcérinej duši. Teším sa však z toho, že sa mi podarilo dať postave nadhľad. Hrám sa na aristokratickú protivnú starenu a ľudia sa na nej smejú. Je to situačný humor, zabávajú sa na jej reakciách.

Možno im postava z hry pripomína nejakú paniu z ich okolia.

Je to tak, po premiére mi viaceré kamarátky povedali, že presne také matky poznajú.

Dalo by sa povedať, že je to záporná postava, preto sa tak teším, že sa mi ju podarilo vykresliť aspoň trochu humorne. Považujem to za malé víťazstvo.

Umenie padať je vcelku výrečný názov... Nepoznám pôvodný príbeh, o čom vlastne hra je?

O drsnom a tvrdom úpadku. Veľká a Malá Edie padli na úplné dno, len si to neuvedomujú. Sú to príbuzné Jackie Kennedyovej, kedysi boli bohaté a patrili k smotánke. Stále síce žijú v luxusnej štvrti East Hampton na pobreží Atlantiku, lenže niekdajšie prepychové sídlo s mnohými miestnosťami je dnes schátrané, po dome sa preháňajú mačky a medvedíky čistotné. Ale ony majú pocit, že sú stále krásne, mladé, bohaté a ich dom luxusný. Púšťajú si platne a pri hudbe spomínajú na to, aký úžasný život viedli. Vybavujú si len to pekné zo života, a hoci sa to stalo už dávno, stále žijú v minulosti, lebo je to príjemnejšie ako realita. A vďaka tomu nevidia bordel, špinu, svoju osamelosť a úbohosť.

Hru režíruje Jakub Nvota.

Áno, a dal jej úžasný rukopis, našiel ten správny kľúč k hre. Marta Maťová, ktorá hrá Malú Edie, inscenáciu produkovala spolu so svojou mamou Martou Šulekovou. Je to švédska hra, hlboká sonda do komplikovaného vzťahu matky a dcéry. Je však vtipne poňatá, s pesničkami, Jackie Kennedyovú hrá Soňa Norisová a všetky mužské postavy stvárňuje Kamil Mikulčík, ktorý nás aj sprevádza na klavíri. Je aj herec, aj hudobník. Pripomína mi Jara Filipa – sedí za klavírom s cigaretou...