Spoločnosť STOB (STop OBezite), ktorá razí heslo „chudnite s rozumom“, ste založili v roku 1990. Ako vám to napadlo?

Už ako dieťa som v triede patrila medzi tie „silnejšie“, aj v puberte som sa stretla s nadváhou, hoci celý život rada športujem. Odmalička som sa teda snažila schudnúť. Vyskúšala som asi všetky diéty sveta. Vajíčkovú, tukožrútsku, keď sa jedia len zeleninové polievky, ale aj diéty veľmi drsné a veľmi nerozumné...

Koľko ste vtedy vážili?

V osemnástich som mala 74 kíl a túto váhu si viac-menej držím celý život. Najväčší nárast váhy u mňa nastal v trinástich rokoch. Vtedy som prišla na dva mesiace za mamou do Anglicka, kde pracovala. A na chodbe tam bola chladnička, z ktorej som si mohla brať, na čo som mala chuť. Od zmrzlín po čokoládu. Tam som to dotiahla na 73 kíl. V trinástich rokoch!

Ale túto váhu si odvtedy viac-menej držíte. Navyše sa hovorí, že ľahšia nadváha je od určitého veku zdravá, pretože keď potom príde nejaká choroba, telo má z čoho brať...

V mojom veku to platí. Mám predpisové BMI (index telesnej hmotnosti sa často používa ako meradlo nadváhy či obezity, vyjadruje vzťah medzi telesnou hmotnosťou a výškou, pozn. red.). Dnes som na tom zdravotne lepšie ako mnohé moje rovesníčky, ktoré sú chudšie. Skôr to riešim preto, že keď sa tým živím, môže si niekto povedať, že by som mala byť chudšia... Mimochodom, v súčasnosti sa veľa hovorí o diskriminácii obéznych. Dnes je trend nepoužívať výraz „obézny človek“, pretože je to vraj „nálepkovanie“, a malo by sa teda hovoriť „človek s obezitou“. A tak teraz prepisujem všetky naše materiály.

Hovoríte, že ste vyskúšali desiatky diét. Ktoré boli odstrašujúce?

Podľa mňa sú nevhodné všetky presne predpísané diéty.