O mikrobióme, mixe mikroorganizmov a predovšetkým desiatok biliónov baktérií v našich črevách, sa v posledných rokoch hovorí ako o dôležitom kľúči k nášmu zdraviu. Čo všetko už o ňom vieme?
To je veľmi široká otázka. Mikrobióm môžeme prirovnať k vesmíru. Vesmír a objekty v ňom spoznávame pomocou ďalekohľadov a mikrobiálny vesmír spoznávame pomocou takzvaných sekvenančných technológií (metódy čítania genetického kódu v DNA baktérií, pozn. red.). Práve vďaka rozvoju sekvenančných technológií sme v posledných desiatich až pätnástich rokoch získali obrovské kvantum informácií o tom, čo sa v tomto „vesmíre“ nachádza. Sme schopní opísať, aké spoločenstvo baktérií ho tvorí, aj ako sa pri ktorých chorobách zmení. Dospeli sme tak až k otázke, čo bolo prvé – vajce alebo sliepka? Doteraz totiž nevieme, či zmeny v mikrobióme spôsobujú choroby, alebo choroby pozmeňujú mikrobióm. Teraz teda dúfame, že sa výskum posunie ďalej a že dostaneme odpovede aj na túto otázku. Pri niektorých ochoreniach sa nám to už podarilo.
Pri ktorých?
Kauzalitu, teda príčinnú súvislosť, sa podarilo preukázať pri obezite a podvýžive, a to pomocou bezmikróbnych myší (chýbajú im akékoľvek detegovateľné živé mikroorganizmy, pozn. red.). Predstavte si, že máte jednovaječné ľudské dvojčatá, keď jedno z nich je obézne a druhé nie. A pretože majú obe rovnakú genetickú výbavu, nie je možné, aby bola ich rozdielna telesná hmotnosť spôsobená génmi. Keď vedci vzali mikrobióm obézneho a štíhleho dvojčaťa a transplantovali ho do bezmikróbnych myší (vytvorili humanizovaný myší model, keď bol do pôvodne bezmikróbnej myši prenesený mikrobióm z človeka, pozn. red.), ukázalo sa, že myš, ktorá dostala mikrobióm obézneho dvojčaťa, priberala na normálnej strave viac ako tá, ktorá bola osídlená mikrobiómom zo štíhleho dvojčaťa. To dokazuje, že predpoklady na obezitu spôsobuje práve zloženie mikrobiómu. Rovnako to funguje aj pri podvýžive, kde už tiež máme priamy dôkaz o tom, že zmeny v zložení črevných baktérií môžu vyvolať významný úbytok hmotnosti.
Nedali by sa závery týchto pokusov zovšeobecniť, a raz a navždy tak vyriešiť otázku, či mikrobióm je to, čo vyvoláva ochorenie?
Je to zložitejšie. Sekvenčné techniky nám umožňujú opísať zloženie mikrobiómu, vieme teda, čo sa tam vyskytuje. Ale nič nám to nehovorí o tom, čo ktorá konkrétna baktéria robí. Zistíme teda napríklad, že sa tam nachádza Peter Novák, ale ten môže byť murár, elektrikár alebo vedec. Poznáme teda meno baktérie, dokážeme ju podľa neho zaradiť, ale to, aké má schopnosti alebo metabolické dráhy a ako dokáže ovplyvniť naše gény, nevieme. K tomu nám môže pomôcť zatiaľ nie taká rozšírená metóda celogenómového sekvenovania.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.