Vedeli by ste podľa tvaru postavy aspoň približne odhadnúť, ako sa dotyčný človek stravuje?
Presne do detailu sa to nedá. Je pravdepodobné, že zdravý štíhly človek bude mať minimálne z hľadiska energetickej rovnováhy vyváženejšiu stravu než obézny človek. Musíme však vziať do úvahy aj dedičné faktory, ktoré spolurozhodujú nielen o postave človeka, ale i o jeho zdraví, perspektívach, dĺžke prežitia, o tom, či niekto dostane alebo nedostane zhubný nádor, či je náchylný na koronárnu chorobu srdca a tak ďalej. Okrem neovplyvniteľných hereditárnych vplyvov (dedičných – pozn. red.) je veľmi veľa faktorov, ktoré má človek vo svojich vlastných rukách. Musí však chcieť, musí byť edukovaný, informovaný. Lenže okrem vzdelania treba mať aj správne postoje a správanie. Strava neovplyvňuje zdravie človeka výlučne cez príjem energie, teda kalorický príjem. V strave sa vyskytujú živiny, ktoré majú pozitívny alebo negatívny vplyv rovnako na zdravie obéznych, ako aj štíhlych ľudí.
Ktoré sú to?
Napríklad častá konzumácia potravín s potvrdenými karcinogénnymi účinkami, ako sú napríklad údeniny z červeného mäsa, môžu u ľudí s obezitou a rovnako aj u štíhlych ľudí zvyšovať riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka. No človek s obezitou má okrem toho zvýšené zdravotné riziká, ktoré sú dôsledkom nadmerných zásob dysfunkčného telesného tuku (dysfunkcia je porucha činnosti, funkčná porucha – pozn. red.). Existuje ešte jeden pojem, a to fyzická zdatnosť, ktorý funguje ako nezávislý ochranný faktor vo vzťahu k srdcovo-cievnym a k viacerým nádorovým ochoreniam. To znamená, že aj človek s nadváhou, pokiaľ je telesne zdatnejší, môže mať oproti štíhlemu, avšak fyzicky slabému, „cintľavému“ jedincovi výhody, vyplývajúce práve z vyššej fyzickej zdatnosti.
Čiže napríklad manuálne pracujúci človek s nadváhou je na tom fyzicky lepšie, hoci si dá niečo mastné, než nejaký astenický človek, ktorý celé dni sedí za počítačom?
Pri často používanom pojme „niečo mastné“ treba rozlišovať, o aké konkrétne jedlo alebo potravinu ide. Rád by som upozornil na mýtus, podľa ktorého je kaloricky výdatná potravina automaticky „nezdravá“. Človek nemusí jesť slaninu, veď máme aj rastlinné oleje, orechy a semiačka. Aj napriek tomu, že fyzicky vyťažený človek energiu zo slaniny pri práci spáli, častý príjem zdravotne problematických nasýtených mastných kyselín a takisto aj karcinogénne látky prítomné v mäsových údeninách ovplyvňujú negatívne zdravie aj u drevorubača.
Ako pôsobí strava na náš organizmus, čo sa týka psychiky? Prečo nás často lákajú práve „nezdravé“ jedlá?
Jedlo nie je len zdrojom energie a živín, ale aj veľkým pôžitkom. Hedonické – pôžitkárske pocity a nálady vyhľadávame nielen v jedle. Všetko však môže byť raz dobré, inokedy zlé. Na oheň alebo na vodu hovoríme: dobrý sluha, zlý pán, a toto isté môžeme povedať aj o jedle. Ak má niekto pocit neustáleho nadmerného duševného napätia v dôsledku dlhotrvajúcich stresov, či už pracovných, alebo domácich, a opakovane si znižuje úroveň tohto napätia jedlom, tak je samozrejmé, že pravdepodobne bude priberať. Platí to predovšetkým, no nielen, pre tých jedincov, ktorí na to majú dedične predisponovaný „pomalý“, resp. „úsporný“ metabolizmus. Ľudia vyhľadávajú jedlo, ktoré im chutí, ktoré býva väčšinou slané alebo sladké a takmer vždy kaloricky výdatné.
Zostáva vám 87% na dočítanie.