Keď sa povie korporátny psychopat, čo to znamená?

Psychopat je sprofanovaný výraz, ktorý ľudia radi používajú v bežnej komunikácii. V amatérskej diagnostike sa stretávame s výrazmi od šialenca, magora po blbca. V odbornej praxi hovoríme skôr o osobnostných poruchách, ktoré zahŕňajú rôzne plejády charakterov osobnosti. Ak hovoríme o korporátnych psychopatoch, ide o ľudí bez súcitu, bez empatie či pocitov viny, ktorí sa správajú charizmaticky, šarmantne, presvedčivo, majú vysoké sebavedomie, dokážu zaujať, avšak manipulujú, zavádzajú, ponižujú, ubližujú s potrebou hrať s človekom ako na šachovnici. Korporátny psychopat si prostredníctvom iných uspokojuje svoje potreby s cieľom získania výhod, ktoré sú pre neho stimulom a sú pre neho dôležité. Pre neho je kľúčové zastávať post, kde môže uplatňovať na iných svoje manipulácie, moc, prestíž a vplyv, pričom je imúnny voči následkom rozhodnutí.

Existujú odhady, koľko ich je?

Odhadovalo sa, že v spoločnosti sú 1 až 2 percentá patologických osobností. Ide o štatistické zistenie spred niekoľkých rokov. V súčasnosti sa predpokladá, že ich počet v spoločnosti stúpa, odhaduje sa na 2 až 3 percentá. Avšak na manažérskych pozíciách vo firmách je tento odhad do 25 percent.

Znamená to, že teoreticky môžeme vo vedení každej štvrtej firmy stretnúť psychopata?

Áno, či už v pozícii majiteľa, konateľa alebo v riadiacej pozícii, teda na rôznych riadiacich pozíciách.

Najlepšie pochopiť čo je psychopat, sa dá na príklade. Dá sa povedať, ktoré známe firmy riadili psychopati?

Tých je veľmi veľa, typický príklad bola spoločnosť Enron (Enron bola americká energetická spoločnosť, ktorá pred krachom v roku 2002 zamestnávala 22-tisíc ľudí, pozn. red.), ktorú manažoval človek s patologickými prejavmi, firma bola rozkrádaná, nakoniec išla do kolien a zanikla. Známy prípad je v USA Bernard Madoff, ktorý urobil finančné podvody nevídaných rozmerov a pripravil o úspory desiatky tisíc ľudí aj bohatých investorov. Spreneveril a rozkradol 65 miliárd dolárov. Pri ňom bolo potvrdené, že jeho prejavy správania vykazovali hodnoty zjavnej narcistickej poruchy osobnosti. Do poslednej chvíle bol presvedčený o tom, že to celé stálo za to, a utešovalo ho tiež to, že lekári potvrdili, že počas svojho „podnikania“ nebol pri zmysloch.

Čo taký Adolf Hitler? Bol psychopat?

Ak si zoberieme krivku psychopatológie, tak podľa Psychopaty Checklistu (nástroj psychologického hodnotenia, pozn. red.) vykazoval vo viacerých ukazovateľoch významné odchýlky psychopatológie v prejavoch správania, avšak už dnes má Donald Trump v niektorých hodnotách prejavov správania významnejšie, ako mal Hitler. Medzi známych ľudí z histórie môžeme okrem Hitlera zaradiť do tejto kategórie Stalina, zo vzdialenejšej minulosti Sizyfa, Matúša Čáka, Žigmunda Luxemburského, Alžbetu Báthory alebo siedmeho prezidenta USA Andrewa Jacksona. Tiež Alexandra Šaňa Macha, Saddáma Husajna, Henricha VIII. Medzi emočne nestabilné osobnosti patrili Marilyn Monroe či Elizabeth Taylor. Narcistické prejavy osobností môžeme identifikovať u známych osobnosti, napríklad Mariah Carey, známa influencerka Kim Kardashian a tiež futbalista Zlatan Ibrahimovič, ktorý je známy svojou grandiozitou, vysokým sebavedomím a samoľúbosťou.

Pri Zlatanovi Ibrahimovičovi je to niekedy až na rozmýšľanie, či svoje slová myslí vážne, alebo vtipkuje. Rozpráva o sebe v tretej osobe, občas sám seba nazval Bohom a keď s ním jeden novinár robil rozhovor, povedal: „Len Boh vie, čo sa stane. Práve sa s ním rozprávaš.“ Ale bol taký dobrý hráč, že v očiach niektorých ľudí mohol byť tým správaním sympatický.

To sú prejavy grandiozity, nadradenosti, pocitu oprávnenosti, vysokého sebavedomia, nedostatočnej miery akceptácie iných, pretože hovorí o sebe tak, aby všetci vnímali, že je niekto, kto je presvedčený o svojej neomylnosti a dôležitosti. Podobných ľudí nájdeme medzi spevákmi či politikmi. Psychopatológia je zaujímavá tým, že ju môžete