Kedy ste sa stali agentom Mosadu?

Začalo sa to niekedy v roku 1974 alebo 1975, keď som ešte študoval a plánoval novinársku kariéru. Mal by som však dodať, že nie som typický operatívec, pretože som dvakrát službu opustil a raz ma aj vyhodili.

Za čo?

Občas som sa niečomu vzpieral a nemám príliš v láske byrokraciu. Tiež som žiadal o povýšenie, a keď mi nechceli vyhovieť, povedal som: „Majte sa fajn, rád to skúsim inde.“ Nakoniec sme sa vždy dohodli na nejakom kompromise, a takto sa to ťahalo desať rokov. Potom som sa vrátil k žurnalistike, ale veci sa majú tak, že novinárom neradno veriť, bývajú ako prostitútky, tak­že ma ešte ďalších šesť rokov – medzi rokmi 1983 a 1989 – povolávali ako zálohu. Bolo to trochu schizofrenické – sedíte v redakcii za stolom, zazvoní telefón, a vy o dva dni sedíte ako záložák v lietadle a mierite do znepriatelenej krajiny. Mimochodom, skôr ako agenti si hovoríme operatívci, povolanie „agenta“ nechávame zamestnancom poisťovní.

Vraj sa izraelským agentom po hebrejsky hovorí katsa.

Katsa sa hovorí ľuďom zo spravodajstva, ktorí nepôsobia v teréne. Ja som robil skutočnú prácu Jamesa Bonda, takým agentom sa hovorí „bojovník“.

Počul som vás hovoriť, že Mosad robí zo svojich operatívcov „čestných podvodníkov“. V čom taký výcvik spočíva?

Spočíva v tom, že si vyberú vzorňáka z dobrej rodiny a štvrte, v akej som býval aj ja, a naučia ho podvádzať. Takže som sa naučil kradnúť, inštalovať mikrofón, keď sa nikto nepozerá, a ak je to nevyhnutné, tak aj niekoho zabiť. Typický operatívec Mosadu má rozpoltenú osobnosť. Oni vás vybavia najrôznejšími technikami, ktorými dokážete zmanipulovať ľudí, ale zoberte si, že sa vám skončí pracovný čas a idete napríklad autom na rodičovskú schôdzku. Zastaví vás polícia, chce vidieť doklady, a vy viete, že by ste si toho policajta za desať minút omotali okolo prsta. Lenže to nesmiete urobiť, musíte poslušne vyhovieť. Je v tom určitá rozpoltenosť a musím povedať, že aj o operatívcoch iných výzvedných služieb platí, že to občas nezvládnu. Ocitnú sa v nejakom ohrození, niečo im v hlave preskočí, a už sa neprepnú a nevrátia späť. Niektorí potom končia aj vo väzení. Človek na to musí mať predpoklady a náturu.

Najvýznamnejšiu operáciu, na ktorej ste sa zúčastnili, opisujete v knihe Exodus podle Mosadu. Čo bolo vtedy vašou úlohou?

Bola to dosť unikátna operácia. Skúste si predstaviť, že skupina Britov uviazne v ázijskej krajine a britský premiér nariadi šéfovi MI-6 (britská rozviedka, pozn. red.), aby ich odtiaľ dostal. Šéf MI-6 by ho hneď upozornil, že toto nemá v náplni práce, pretože je spravodajca, a nie kancelária pre utečencov. V Izraeli to však máme inak. Len čo sa za premiéra Menachema Begina (premiérom bol v rokoch 1977 až 1983, pozn. red.) rozhodlo, že ohrozených etiópskych Židov je potrebné dostať do Izraela, vymýšľalo sa, ako to vykonať.