Nie je až také ťažké prísť na to, prečo ľudí fascinujú králi, princezné a vojvodovia. Okrem iného máme radi rozprávky. Ako je to u vás? Ako sa z vás stal rojalista?

Ten bol vo mne asi od narodenia, aj keď tento prívlastok mi dali najmä médiá a odvtedy to so mnou ide. Ale je pravdou, že ním naozaj som. Moja mama je novinárka a už ako dieťa ma vodila – respektíve som ju uprosil, aby ma vodila – do spoločnosti, na rôzne galavečery, na ktorých som si všímal aj pekné veci, ale aj faux pas. Skrátka, dosť skoro som začal vnímať etiketu a tá pochádza práve z kráľovského prostredia. Vždy som obdivoval kráľovnú Alžbetu II. a myslím si, že vášeň pre monarchiu a etiketu sa u mňa začala najmä vďaka nej.

Takže máte slabosť pre Alžbetu II.

Tak slabosť, to znie asi dosť zvláštne... Bola to bezpochyby najväčšia osobnosť moderných dejín. Myslím si, že keď sa povie kráľovná, pred očami sa nám všetkým zjaví práve ona, hoci tu nebola jedinou kráľovnou, mali sme tu aj Margarétu II., aj Beatrix. Alžbeta II. bola skrátka kráľovnou nás všetkých. Aj vďaka nej som sa začal zaujímať o kráľovskú rodinu, o monarchiu ako inštitúciu a nadobudol som presvedčenie, ktoré u mňa jasne trvá až dodnes.

Aké?

Že konštitučná monarchia je najlepšie zriadenie, aké môže byť. Mimochodom, všimnite si, že nie je dňa, aby v televíziách, ktoré sú nám blízke, nevysielali niečo, čo súvisí s britskou kráľovskou rodinou. Raz som sa na to zameral a zistil som, že len na ČT vysielajú štyri či dokonca päť programov o kráľovskej rodine týždenne. Nie všetky sú síce dobré, ale aj tak. Je to skutočný fenomén.

To, že nič nie je lepšie ako monarchia, znie veľmi smelo. Naozaj to tak cítite?

Ak sa bavíme o štátnom zriadení, tak rozhodne áno.

Aký má monarchia v 21. storočí zmysel?

Úprimne a bez pátosu, práve teraz v rýchlych dobách nestability, extrémov a chaosu sa ukazuje ako to najlepšie možné riešenie. Má niečo, čo republiky nemajú. Ak sa pozrieme na krajiny, ktoré sú monarchiami, máme odpoveď: stabilita, istota, kontinuita a najmä hlava štátu, ktorá nerozdeľuje, ale naozaj spája. Môžeme totiž tvrdiť, koľko len chceme, že prezident má ľudí spájať, ale je to len floskula. Prezident bude vždy rozdeľovať, lebo vždy vzíde z politickej strany alebo reprezentuje isté názorové či politické spektrum.