Môžete povedať, ako často k zatmeniam vôbec dochádza?

Zatmení máme niekoľko typov, a ak sa budeme baviť o zatmení Slnka, potom je to niečo, čo človeku, ktorý žije na jednom mieste, pripadá ako úplná vzácnosť. No štatisticky je to tak, že úplné slnečné zatmenie nastáva niekde na Zemi dvakrát až päťkrát ročne. Problém je však v tom, že pozorovateľné je vtedy iba z takého pásu, ktorý je asi 150 kilometrov široký a dlhý niekoľko tisíc kilometrov, hovorí sa mu „pás totality“. To však znamená, že ak ste na jednom mieste a nepohnete sa, pás totality sa vám obvykle vyhne. Štatisticky je opäť spočítané, že úplné slnečné zatmenie môžete z daného miesta v priemere pozorovať iba raz za 375 rokov. Preto zatmenie pôsobí ako vzácny úkaz.

A ešte väčšia vzácnosť to asi bola v minulosti, keď ľudia toľko necestovali.

Presne tak, dnes už sa za zatmeniami aj bežne cestuje, to predtým nebolo. Z toho tiež vyplýva, že v histórii bolo zatmenie vnímané ako niečo neobyčajné už z tohto dôvodu. Ak pôjdeme do starovekých civilizácií napríklad na ázijskom kontinente, dobré povedomie o zatmeniach mali Číňania. V ich mytológii zatmenie znamenalo, že Slnko práve požiera drak – mali tiež zavedený určitý bubnovací rituál, ktorý mal toho draka zahnať. A keďže úplné zatmenie Slnka trvá maximálne sedem a pol minúty, môžeme povedať, že to bubnovanie bolo vždy úspešné. Aztékovia v Amerike zase údajne v takých okamihoch prinášali ľudské obete a tiež to vždy stopercentne fungovalo, pretože sa slnečný disk zase vždy objavil.

A čo staroveká Európa?

To, že nejde o nadprirodzený úkaz, ale že to je hračka alebo dielo prírody, s tým sa v starovekom Grécku stretávame až v 5. storočí pred naším letopočtom, keď to zatmenie správne interpretoval grécky filozof a vedec Anaxagoras. On si uvedomil, že to je Mesiac, ktorý sa dostáva pred slnečný disk, a že ide o jav, ktorý sa principiálne opakuje. Niektorí historici sa domnievajú, že Gréci dokázali zatmenie dokonca predpovedať – to oni zrejme prišli na takzvanú