Mala nejaká knižka silu na to, aby vás formovala?

Vás nezasiahli žiadni autori už v detstve? Napríklad Jaroslav Foglar alebo Karl May?

Nehovorili ste si pri rozhovoroch s ľuďmi, ktorým čítanie životy zmenilo, ako je možné, že niekoho zásadne ovplyvnila práve tá alebo oná kniha?

Nie, vôbec. Nie práve vysoká literatúra sa tam pritom zišla v celkom hojnom počte. Je tam Kája Mařík, kniha o výcviku námorníkov alebo Paulo Coelho. A ja som za to vďačný, pretože som chcel ukázať silu čítania vo všetkých jeho poschodiach. Keď je čitateľ otvorený, môže si niečo zásadné nájsť prakticky v akomkoľvek žánri alebo príbehu, s ktorým sa stotožní. Vás ani mňa nemusí Coelho baviť, ale Kamila, ktorá bola nútená k prostitúcii a zažívala od klientov strašné ponižovanie vrátane brutálneho násilia, sa s ním stretla v pravý čas. Pred niekoľkými rokmi ju veľmi mladú prilákali z vidieka do Prahy, kde jej podstrčili zmluvu a musela robiť prostitútku. Siahla si na život, v nemocnici ju z toho dostali, a časom ju pasáci zlomili, takže za klientmi chodila už sama. Vtedy v búdke s knihami našla 11 minút od Coelha, čo je kniha o prostitútke, ktorá jej nastavila zrkadlo. Vďaka tomu sa vzchopila a začala hľadať cestu von.

Zachránila ju tá kniha?

Áno, dá sa povedať, že jej zachránila život. Coelhove knihy bývajú označované ako naivná literatúra a Kamila, ktorá nemala ani osemnásť, o sebe hovorí práve ako o naivnej dievčine. Takže možno keď sa stretne naivita s naivitou, môže to priniesť do života niečo podstatné. Ona je v podstate veľmi múdra, ale v tom čase si myslela, že keď – navyše omylom – podpíše záväzok k nútenej prostitúcii, je to platné a vymáhateľné. Nejaká sofistikovanejšia literatúra by ju v tej situácii nedokázala zasiahnuť. Intelektuálne určite áno, ale nerezonovala by s jej vtedajšou naivitou, ktorá ju do tej zdanlivo bezvýchodiskovej situácie priviedla.