Čo vám dalo desať rokov života v Číne?

Dalo mi to obrovský nadhľad, napríklad aby som každého hneď neodsudzovala. Je to skúsenosť, ktorú vám nikto nevezme, a je podľa mňa ešte oveľa cennejšia ako štúdium. Odchádzala som tam naivná, veľmi mladá a keďže som impulzívna, rozhodla som sa zo dňa na deň. Môj priateľ bol v tom čase pilot, ja letuška a on tam dostal ako kapitán u jednej čínskej leteckej spoločnosti skvelú zmluvu.

Bavilo by vás byť zase letuškou?

Myslím si, že už to stratilo svoj pôvab, všetko je low cost a bez servisu, zatiaľ čo predtým bývala letuška vlastne hosteska. My sme boli ešte tie dámy na podpätkoch, za ktorými sa na letisku všetci otáčajú. Pri nízkonákladových letoch to navyše vyzerá tak, že priletíte, šup do postele, a ráno zase späť. Krajiny, ktoré navštívite, si ani neprezriete. Ste neustále nevyspatý, pretože stále zažívate časový posun. V iných spoločnostiach však lietate tak, že v tej krajine vždy chvíľu zostanete, takže som strávila na Tenerife, kde mi platili hotel, spolu asi tri mesiace. Avšak zase nikdy neviete, kedy vás budú potrebovať a poletíte niekam zo dňa na deň.

Cvičili ste, ako sa správať, keď unesú lietadlo?

To školenie ma veľmi bavilo, nacvičujete, ako sa kĺže z lietadla do vody, ako sa do vody padá, ako sa správať pri akejkoľvek kríze. Sedíte v lietadle a neviete, aký povel vám inštruktor dá. Lietadlo napríklad zahalí dym a vy musíte konať. Musíte vedieť, koho a ako evakuovať, ako sa správať v rôznych pozíciách, pretože každá letuška má podľa toho, kde sedí, iné úlohy. Keď horí, keď padáte, keď niekto unesie lietadlo. Máte určené heslá, čo hovoríte do telefónu, a viete, že sa za žiadnych okolností nesmie otvoriť kabína pilotov. Základom je, aby pilot prežil, pretože lietadlo musí doletieť.

Lietali ste aj so zahraničnými spoločnosťami?

Áno, štyri mesiace som žila v Kuvajte. Pripadali sme si ako princezné. Nikto si k nám nič nedovolil, ale stále nás vozili obrovskými autami do rôznych víl na nejaké večierky. Neboli to žiadne orgie, pokiaľ