Podľa prieskumov je najobávanejšia bolesť zubov, najbežnejšia je bolesť hlavy, ale najčastejšie chodíme k lekárovi s bolesťou chrbta. Možno vôbec bolesť nejako charakterizovať, keď je to najmä subjektívny vnem?

Bolesť je nesmierne subjektívna záležitosť. Ak sa pozrieme na definíciu bolesti, je popísaná ako veľmi nepríjemný, zmyslový aj emocionálny zážitok, ktorý je spojený s poškodením tkanív alebo možným poškodením tkanív. Dokonca sa ukazuje, že pri chronickej bolesti ani poškodenie tkanív nemusí byť alebo sa vytráca. V podstate musíme pacientovi veriť, keď nám hovorí, že ho niečo bolí. Nedá sa to ľahko objektivizovať.

Takže pri vstupnom roztriedení pacientov sa musíte na bolesť najmä pýtať?

Najskôr musíme pacientovi veriť, že bolesť má. Potom sa ju snažíme roztriediť, čo je podstatné, aby sme vedeli, ako postupovať ďalej. Existujú rôzne typy bolesti a tie sa rôzne liečia. Základné je rozlíšiť, či je to bolesť akútna alebo chronická, čo súvisí s tým, ako dlho trvá. Potom sú dva základné typy bolesti – nociceptívna (bolesť spôsobená stimuláciou nociceptorov, ktoré sa nachádzajú napr. v koži, svaloch, kostiach, kĺboch alebo okolo vnútorných orgánov, pozn. red.) a neuropatická (bolesť spôsobená postihnutím nervového systému, pozn. red.). A to už sa musíme pacienta veľa pýtať na jeho pocity. Napríklad mravčenie alebo pálenie sú typické pre neuropatickú bolesť, nociceptívna bolesť je skôr tlaková, tupá. Takže ak hodnotíme bolesť pacienta, musíme zistiť, ako ju pociťuje a čo v nej dominuje. Podľa toho sa stanoví spôsob liečby.

Kde je hranica medzi akútnou a chronickou bolesťou?

V literatúre sa pohľad na to líši. Niekto udáva tri mesiace, iný šesť mesiacov. Najnovšie však prevláda názor, že to sú