Odkedy a ako začať dieťa zoznamovať s digitálnymi technológiami?

Napríklad Američania – a nebudú jediní – majú špeciálne televízory už pre novorodencov. Bábätko uložia do kolísky, ktorá ho automaticky kolíše, a pred očami im beží nejaký pomalý pohyb – napríklad pláva rybička – a k tomu hrá hudba. Obraz je vo farbách, aké by teoreticky mali dieťa zaujať, ale úplne malé deti farby nevidia. Ide však o extrém. U nás sa hovorí, že by obrazovku malo dieťa sledovať až od troch rokov, ale radšej nie na mobile ani tablete, pretože tie sú pre vývoj jeho zraku príliš malé, a môže si „zarobiť“ na ďalekozrakosť. A keď už dieťa zabavíme obrazovkou, potom len na chvíľku a bez dramatických zvukov. Sluch sa totiž vyvíja rýchlejšie a viac pôsobí na pozornosť dieťaťa, ktoré sa môže vydesiť, a potom trpieť podvedomými strachmi. Z prieskumov u starších detí vieme, že im neprekážajú strieľačky, násilné filmy a seriály, krv v najrôznejších počítačových hrách, ale reálne násilie áno.

Majú všetko. Okrem obyčajného šťastia. Poznáte to? Psychologička hovorí, prečo byť dosť dobrý úplne stačí

Hovorí sa o digitálnej demencii, teda že z nadbytku technológií prestávajú deti premýšľať samy. Sú dnes moderné technológie zlo?

Nemyslím si. Áno, využívanie mozgu sa mení, ale to sa dialo napríklad aj v polovici 15. storočia, keď Johannes Gutenberg vynašiel kníhtlač. Prevratný pokrok vždy štartuje zmeny. Pravekí ľudia tiež nedokázali svoje deti ustrážiť pred každým nebezpečenstvom, ale učili ich, ako sa v lese pohybovať bezpečne. Ani moderní rodičia nemôžu mať pod kontrolou všetko, čo deťom hrozí na internete. Musia si veriť, že ich dokážu vybaviť potrebnými kompetenciami a návykmi, a potom sa na ne spoľahnúť, že jedine tak si v digitálnom svete samy poradia. Samotný internet neškodí, ak dieťa vyrastá v harmonickom prostredí a vzťah medzi ním a rodičmi je budovaný na úprimnosti a vzájomnej dôvere. Výskumy potvrdzujú, že v tom smere sme na tom dnes lepšie ako predtým. A to je fajn.

Nie je to tak, že skôr ako riešenie vymýšľať, učia sa ho deti nájsť v mediálnom svete, čím strácajú kompetencie premýšľať do hĺbky a posilňujú schopnosť orientácie?

Vďaka technológiám myslíme inak, ale to neznamená, že zle. Ak sú k tomu vedení, vedia si mladí poradiť. Uvaria si, pretože sa pozrú na videorecept, v obchodoch si nakúpia, čo je zdravé, dokážu pracovať s internetovým bankovníctvom aj s investíciami, cez GPS sa autom dostanú kamkoľvek, cez Booking sa pozrú do celého sveta. U vysokoškolákov vidím, že čítajú sebarozvojovú literatúru, na sociálnych sieťach sledujú len tých ľudí, ktorým veria. Spravidla ovládajú aj svoj čas. Ak je pred nimi dôležitá práca, vedia sa od digitálnych technológií odstrihnúť, vypnúť si všetky upozornenia a sústredia sa na úlohu. Ak sa ich spýtate na najohrozenejšiu skupinu na internete, označia najčastejšie malé deti alebo rodičov... Avšak potom je druhá skupina bezradných. Spoločnosť sa polarizuje, čo vidíme najmä v prostredí internetu, kde nikomu reálne nehrozí fyzické ohrozenie, a vyslovenie názorov, aj radikálnych, je teda jednoduchšie.

Prečo sú bezradní?

Sú zvyknutí poslúchať, vyrastajú v autoritárskom prostredí rodiny a školy, potom sú vrhnutí do sveta liberálnej demokracie,