Od osudného augusta po dnešok

Najsilnejšia armáda od konca 2. svetovej vojny tvorená ZSSR, Poľskom, NDR, Bulharskom a Maďarskom preniká od severu, východu a juhu.
Počas niekoľkých hodín sa ich predvoj objavuje v uliciach Prahy, obsadzujú sídlo Ústredného výboru KSČ, zatýkajú a potom deportujú prvého tajomníka strany A. Dubčeka, predsedu vlády O. Černíka, predsedu Národného frontu F. Kriegla i predsedu parlamentu J. Smrkovského, straníckeho tajomníka Južnej Moravy J. Špačka a pražského straníckeho šéfa B. Šimona.

Súdružský bozk Alexandra Dubčeka s Leonidom Brežnevom. Praha, pol roka pred inváziou.

Cossutta o invázii vedel. Niekoľko hodín pred tým, o 19. hodine, sovietsky veľvyslanec v Ríme číta členovi predsedníctva Talianskej komunistickej strany (TKS) Armandovi Cossuttovi prešibané zdôvodnenie, ktoré neskôr šíri do sveta Tlačová agentúra Sovietskeho zväzu, známy TASS. Podľa nej najvyšší československí predstavitelia požiadali o "bratskú pomoc, aby mohli čeliť kontrarevolúcii".
Správu som si vypočul skoro ráno 21. augusta v prvých rádiožurnáloch. V tom období som pracoval v aparáte TKS. Rozbehol som sa preto do sídla ústredného výboru, kde som bol svedkom zrodu komuniké, v ktorom talianski komunisti odmietli a súčasne odsúdili agresiu. Odvtedy po celý týždeň som spoločne s kolegami, ktorí hovorili česky alebo slovensky, monitoroval slobodné československé rozhlasové vysielače, aby vedúci predstavitelia strany dostali pravidelne, hodinu po hodine, informácie o tom, čo sa v okupovanej krajine deje.

Stretnutie s reformátormi. Koncom decembra 1967 som sa vrátil do Ríma asi po siedmich rokoch novinárskeho pôsobenia v Prahe. Písal som pre talianske noviny, pričom som mal možnosť sledovať zrod a vývoj hnutia, ktoré vyústilo do Československej jari: od medzinárodnej konferencie o Kafkovi v roku 1963, cez novú politiku uskutočňovanú na Slovensku pod vedením Dubčeka, až po vášnivé debaty o potrebe reformy ekonomického systému. Medzi Čechmi a Slovákmi som mal mnoho priateľov, ktorí sa nebáli o sebe povedať, že sú "reformátori" a chcú obrodu socializmu.
Pred návratom do Talianska ma jeden z nich, germanista Eduard Goldstücker, upozorňoval na to, čo sa neskôr, v prvých dňoch a mesiacoch roku 1968, stalo aj skutočnosťou: Alexandra Dubčeka zvolili namiesto Antonína Novotného do čela strany, vytvorila sa nová vláda a spustil sa proces politických a ekonomických reforiem.
V apríli 1968 som sa s Goldstückerom stretol znovu - tentoraz na letisku v Zürichu. Mohli sme sa rozprávať iba krátko. Opýtal som sa ho vtedy, či nie je nebezpečenstvo, že sa ref...