Na začiatku konca bola dlhová brzda a dve znepriatelené strany. Tie sa nevedeli dohodnúť na tom, či ju povoliť alebo nechať zatiahnutú. Jediné, čo však nakoniec povolilo, bola stolička kancelára Olafa Scholza, ktorá otvorila cestu k prvým predčasným voľbám v Nemecku po 20 rokoch.
Kameňom úrazu sa stalo opatrenie Angely Merkelovej. Táto politička pred viac ako 15 rokmi zakotvila v ústave, že vláda nemôže okrem výnimočných situácií hospodáriť s deficitom vyšším ako 0,35 percenta. Výnimočná situácia prišla s pandémiou, opatrenie bolo pozastavené na štyri roky a návrat k nej počas stále prebiehajúcej vojny, energokrízy a upadajúceho priemyslu bol bolestivý.
Pochopiť sa pritom dali oba tábory. Jeden chcel byť rozpočtovo zodpovedný, druhý zas za cenu vyššieho dlhu naštartovať ekonomiku. Tá sa roky nachádza v recesii, ani tento rok nemá byť podľa odhadov analytikov iný, a to je aj dôvod, prečo ide o hlavnú tému predvolebných diskusií. Nie div, problémy hlási celý priemysel.
To by malo postaviť do pozoru aj celé Slovensko, ktoré práve do Nemecka smeruje až 20 percent svojho exportu. Zlú situáciu okorenenú veľkou redukciou pracovníkov či zatváraním fabrík už pociťujeme a čoskoro môže byť ešte horšie.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
