Za posledných pätnásť rokov svet zažil najväčšiu kreditnú expanziu súvah centrálnych bánk spojenú s dlhodobo umelo držanými úrokovými sadzbami. Dlhodobo nízke úroky sa nemohli prejaviť inak ako nárastom inflácie.
Spúšťačom celosvetového nárastu inflácie bola pandémia spojená s bezprecedentnými štátnymi zásahmi a obnovenie útokov Ruskej federácie na Ukrajinu spojené so sankčnými protiopatreniami zo strany demokratických krajín. Posledné roky vysokej inflácie súvisia s mnohými faktormi, z dlhodobého hľadiska je najdôležitejšia kreditná expanzia, teda vysoko deficitné hospodárenie krajín spojené s monetárnymi politikami centrálnych bánk, takzvané kvantitatívne uvoľňovanie.
Viac štátu a regulácie je istotou vyššej inflácie
Inflácia sa nevyvíja rovnomerne. Za posledných dvadsaťpäť rokov pri cenách spotrebiteľských statkov identifikujeme v spotrebnom koši aj také, ktorých cena poklesla, teda nastala deflácia. Prevažujú však také, kde cena narástla násobne.
Víťazom pre spotrebiteľov je stabilná cenová hladina alebo jej pokles, nie nárast. Slovenské domácnosti oproti roku 2000 dnes výrazne lacnejšie nakupujú napríklad audiovizuálnu a fotografickú techniku či dopravné prostriedky, predovšetkým autá. Stabilnú cenu, teda takmer bez zmeny, majú malé a veľké elektrické domáce spotrebiče či nástroje a náradie pre dom a záhradu alebo letecká doprava. Hry, hračky a pomôcky na šport, kempovanie a rekreáciu v prírode – aj pri nich sa cenová hladina za štvrťstoročie takmer nezmenila.
Tovary a služby, ktorých cena výrazne narástla, sú tým kľúčovým ihriskom, kde ako spotrebitelia „prehrávame“. Do tejto skupiny patria ubytovacie služby, rekreačné a športové služby, poštové služby, dopravné služby, dodávka vody, zber smetí, odvádzanie odpadových vôd, elektrina, plyn, dodávky tepla, tabak, ale aj vzdelávanie, kde najvyšší nárast pri predprimárnom a primárnom vzdelávaní dosiahol priemernú infláciu až vyše desať percent ročne.
Zostáva vám 79% na dočítanie.