Rodinné podnikanie prináša oproti ostatným formám biznisu viaceré špecifiká, ktoré treba pri plánovaní budúcnosti a príprave stratégií zohľadniť. Niektoré faktory môžu byť výhodou – na príbuzných sa zväčša majitelia či manažéri rodinných firiem dokážu viac spoľahnúť.
Poznajú ich celý život, vedia o ich kladoch i záporoch. V prípade potreby sa príbuzní vedia zastúpiť, vo väčšine prípadov ťahajú za spoločný povraz. Nejde im o blaho jednotlivca.
Spoločný cieľ
V bežnej firme zamestnanec často dbá na svoje vlastné záujmy, pod hrozbou odchodu ku konkurencii sa dožaduje zvýšenia platu či odmien alebo odmieta robiť nadčasy.
Naopak, v rodinnom podniku sledujú príbuzní väčšinou rovnaký cieľ. Vedia totiž, že všetko, čo do svojej práce vložia, zostane rodine, a teda aj im. Nepracujú teda pre zisk iných, ale pre seba.
Na druhej strane, rodinné podnikanie prináša i nevýhody. Mnohé rodiny, ktoré sa pustili do spoločného biznisu, nedokážu oddeliť súkromný život od práce. Problémy firmy sa riešia pri rodinnej večeri, cez víkendy či v nejednom prípade dokonca na spoločnej dovolenke. Navyše, ak dôjde ku krízovým situáciám, spory sa neraz odzrkadlia na rodinných vzťahoch. Pokiaľ napríklad šéf zamestnáva vo firme svoju manželku, švagra či svokrovcov, tí môžu mať problém poslúchať jeho nariadenia, prípadne majú tendenciu hovoriť mu do vedenia spoločnosti. To neraz vedie ku kríze nielen vo firme, ale aj v súkromí.
V tomto prípade je dôležité, aby mali členovia rodiny presne nastavené kompetencie, pravidelne o nich diskutovali a riadili sa dohodnutými pravidlami. Často sa totiž stáva, že jednotliví príbuzní vnímajú spoločné podnikanie z úplne rozdielnych perspektív. „Niektorí premýšľajú viac ako členovia rodiny, iní ako manažéri, ďalší ako majitelia. Rozdiely vo vnímaní, a nie v osobnosti, sú najčastejšie zdrojom konfliktov,“ uvádza sa v štúdií, ktorú zverejnila spoločnosť The Family Business Consulting Group.
Zdedená zodpovednosť
V prípade, ak rodinná firma už prešla prvou generačnou výmenou a na čelo sa dostali deti zakladateľov, je takisto dôležitá podpora rodičov v podobe povzbudenia, poradenstva či záujmu o aktuálne dianie v podniku. Zdedená zodpovednosť a majetok totiž môže na mladých manažérov vytvárať psychologický tlak, ktorému by v bežných firmách vystavení neboli. V nerodinných podnikoch sa totiž majitelia či investori riadia zväčša napĺňaním finančných očakávaní. Ak nie sú s manažérmi spokojní, tak ich odvolajú a firma pokračuje ďalej. Takisto manažéri majú voľné ruky v hľadaní si nových pozícií v iných spoločnostiach.
V prípadne rodinných firiem tento postup taký jednoduchý nie je. Platí tu podobný princíp, ako v známej rozprávke O troch grošoch. Každá generácia v podstate prechádza troma hlavnými cyklami. Prvou je príprava na prevzatie riadenia a zaúčanie sa po nástupe na čelo spoločnosti. Druhú predstavuje samotné riadenie, budovanie stratégií a rozvíjanie firmy. Treťou fázou je príprava na ďalšiu generačnú výmenu.
Dlhodobejšia perspektíva
Z toho je zrejmé, že oproti nerodinným firmám musia manažéri v rodinných podnikoch hľadieť na budúcnosť z oveľa dlhodobejšej perspektívy. „Dynamika rodinnej firmy je multigeneračná.
Hlavným cieľom nie je maximalizovať okamžitý zisk, ale rozvíjať dedičstvo od prechádzajúcich generácií a vybudovať niečo, na čom budú môcť stavať aj budúce generácie. To je najväčší rozdiel medzi nerodinnými a rodinnými firmami,“ uviedla generálna riaditeľka Fidelity International Anne Richardsová, ktorá vystúpila na nedávnej výročnej konferencii tejto investičnej spoločnosti v londýnskom finančnom centre The City. Pavel Novotný