Transformácia socialistickej ekonomiky Slovenska na trhové hospodárstvo tesne po roku 1989 mala mnoho podôb a tvárí. Stála pritom pred jedným z najväčších problémov – dostať štátny majetok do súkromných rúk. Z otvorenej či skrytej privatizácie napokon profitovali vybraní podnikatelia a finančné skupiny cez prepojenia s vtedajšími politickými a mocenskými špičkami.
Zamatová revolúcia však zároveň dala príležitosť všetkým, ktorí chceli zbohatnúť. Slováci preto opustili svoje pivnice, garáže či obývačky a so svojimi podnikateľskými nápadmi zaútočili na otvorenom trhu.
Z garáže sa dostal na špicu obchodu
V súčasnosti je Miroslav Labaš (na snímke) šéfom firmy zastrešujúcej najväčší slovenský obchodný reťazec. Najväčší domáci plnosortimentový distribútor potravín zastrešuje viac ako 780 maloobchodných predajní pod vlastnou značkou Fresh v rámci celého Slovenska. Firma Labaš sama prevádzkuje 26 supermarketov v Košickom a Prešovskom kraji. Okrem toho ešte dodáva tovar takmer 2 900 aktívnym veľkoobchodným zákazníkom. Priamo zamestnáva 1 250 ľudí.
Pred 25 rokmi pritom začínal doma s predsavzatím zarobiť do roka svoj prvý milión slovenských korún a z garáže vytiahol svoju firmu až medzi top obchodníkov s potravinami na Slovensku. Tržby jeho spoločnosti vlani narástli na rekordných 228,3 milióna eur, vďaka čomu sa Košičania držia na šiestej priečke v rebríčku Top 10 slovenského maloobchodu s potravinami. Lepšie výsledky dosahujú iba zahraničné siete Tesco, Lidl, Kaufland, Billa a Metro.
Miroslav Labaš na ceste k vlastnému podnikaniu vystriedal niekoľko zamestnaní. Tým prvým sa stala práca na pošte za priehradkou. Nepáčila sa mu však predstava monotónnej práce s nízkym platom. Začal teda premýšľať, ako zarábať viac peňazí, aby sa doma vyhýbali nedostatku. Počas triedenia listov sa dal do reči s roznášačom telegramov. Doručovanie bolo lepšie platené a k dispozícii dostal i služobné auto – trabanta. Ako kuriér pôsobil dva roky a dokonale spoznal Košice. Nespokojnosť a vytrvalosť ho však neustále tlačila dopredu.
V socializme sa všeobecne vedelo, že pracovníci čerpacích staníc, krčmári a mäsiari zarábali najviac. Do uzavretej komunity pumpárov Labaš neprenikol, ale uspel v obchodnej sieti Jednota. Pohostinstvo sa pre neho síce nenašlo, no začal pracovať ako vedúci podnikovej predajne v Košickej Belej. Tam sa dokonale naučil, ako robiť základné účtovníctvo, inventúru aj správu zásob, ako narábať s tržbou, ako objednávať tovar. Úspešne tak prešiel viacerými pobočkami socialistickej siete potravín, až si po revolúcii vybavil v roku 1992 živnostenský list.
Vtedy Miroslav Labaš po prvý raz začal zásobovať maloobchod cez vlastnú firmu. V biznise začínal s kávou. Veľkoobchody ju v tom čase dodávali s maržou desať percent. Labaš ju zrazil na 3,3 percenta, čo obchodníkov okamžite zaujalo. Na osobnom aute ju vozil z Popradu. Pre rozšírenie portfólia zákazníkov využil ďalší postreh.
„Košickí obchodníci vtedy nechceli dávať tovar prevádzkam, ktoré neplatili načas. Často však išlo o malé meškania spôsobené objektívnymi dôvodmi. Tejto skupine som začal tovar ponúkať ja. Nakoniec zaplatili vždy,“ spomína Miroslav Labaš, zakladateľ a konateľ košickej spoločnosti Labaš.
Neskôr si pri jednej návšteve baliarní v Poprade všimol, ako z českého kamióna vykladajú oriešky. I v tomto prípade videl priestor na zrazenie ziskovosti. Za orieškami si to namieril priamo do Varnsdorfu. Týmto štýlom odkrýval stále nové obchodné príležitosti a jeho ponúkaný sortiment sa rozrastal. Pár rokov po prvých nákupoch kávy a rozvoze autom dosahoval mesačný obrat v objeme 1,33 milióna eur.
Dobyli digitálny svet bezpečnosti
Prvý antivírusový program napísali Miroslav Trnka (na snímke) a Peter Paško pred 30 rokmi doma v obývačke pre vlastné potešenie. Najznámejšia slovenská spoločnosť pritom píše svoj príbeh od roku 1987. Neoficiálne teda začínala ešte v čase, keď bolo súkromné podnikanie zakázané. Dnes má viac ako 100 miliónov používateľov v 180 krajinách na celom svete a jej odhadovaná hodnota prekračuje sumu 1,4 miliardy dolárov.
Presne pred tromi dekádami narazili Miroslav Trnka a Peter Paško na jeden z prvých počítačových vírusov na svete. Zároveň vynašli i program na jeho skrotenie. Dostal jednoduché meno NOD, ktoré je skratkou názvu „Nemocnica na Okraji Disku“. Inšpiráciou sa stal obľúbený československý seriál z nemocničného prostredia. Po detekcii ďalších vírusov využili svoj nápad a vytvorili univerzálny softvér. Trnka a Paško spoločne s Rudolfom Hrubým preto založili v roku 1992 spoločnosť ESET, ktorá časom vystrelila medzi Top technologické firmy sveta.
Vtedy však ešte ich geniálny nápad nezarábal ani korunu. „Nevedel som vtedy ešte odhadnúť, ako skoro sa nám bude dariť, ale vedel som, že počítačová bezpečnosť bude raz dobrý biznis,“ povedal k podnikateľským začiatkom Trnka.
Prelom prišiel v roku 1998. Vtedy program NOD32 od slovenskej vývojárskej firmy hodnotil prestížny odborný časopis Virus Bulletin. Firma získala jeho najvyššie, stopercentné hodnotenie – povedané inak, program odhalil všetky vírusy, ktoré na testovanie vybral svetový magazín.
Úspech malej slovenskej firmy mnohých prekvapil, ale rozhodujúcim momentom sa stali objednávky od distribútorov. Rok pred príchodom milénia odštartovali Slováci expanziu do sveta. Prvá pobočka mimo Slovenska vyrástla v americkom San Diegu. Odvtedy sa svetový líder v digitálnej bezpečnosti rozšíril do Latinskej Ameriky, Ázie či kanadského Montrealu.
Podnikanie napokon zakladateľom ESET-u prinieslo veľký finančný úspech. Iba vlani spoločnosť pri tržbách okolo 413 miliónov eur vykázala historicky najvyšší zisk 73,8 milióna eur. Slovenská mutácia časopisu Forbes zaradila trio Trnka, Paško, Hrubý do desiatky najbohatších Slovákov. Majetok Miroslava Trnku, najznámejšieho zakladateľa ESET-u a jeho dlhoročného generálneho riaditeľa, Forbes odhadol na 590 miliónov eur. Imanie spoluzakladateľov softvérovej firmy Rudolfa Hrubého a Petra Paška má byť o 20 miliónov eur nižšie. Trnka v roku 2014 spoločne s marketérom Michalom Bláhom založili nadáciu Zastavme korupciu, ktorá ľuďom pomáha bezpečnejšie nahlasovať korupciu v štátnej a verejnej sfére.
Slovákov naučil jesť tofu
Ján Lunter (na snímke), majiteľ spoločnosti Alfa Bio a nový banskobystrický župan, profesijne začínal ako programátor. Podnikanie v IT biznise však veľmi rýchlo vymenil za sójový syr. Prvé tofu si podnikateľ z Banskej Bystrice podľa japonských receptov pripravil doma v hrnci ešte v roku 1980. Zdravou výživou totiž Lunterovci reagovali na zákernú rakovinu, ktorú lekári diagnostikovali jeho mame.
Z úspešnej domácej stravy sa časom stal životný štýl a pár rokov po revolúcii i základný kameň pre biznis spoločnosti Alfa Bio. Tá sa venuje výrobe sójových potravín už 26 rokov, v Banskej Bystrici zamestnáva viac ako 200 ľudí a vlani utŕžila rekordných takmer 11 miliónov eur. Svojimi výrobkami zásobuje najväčšie obchodné reťazce na Slovensku i v susedných krajinách.
„Ľudia mali po nových potravinách hlad, veď socialistický stôl bol takmer prázdny. Zžil som sa s myšlienkou zdravého stravovania a uvedomil som si jej ekonomický potenciál. Tak sa zrodila podnikateľská myšlienka výroby tofu,“ vraví o začiatkoch majiteľ spoločnosti Alfa Bio Ján Lunter, ktorý jedlo považuje za liek.
Zakladateľ najväčšieho výrobcu sójových potravín a lídra trhu v strednej Európe pritom vyštudoval automatizáciu na elektrotechnickej fakulte v Bratislave. Zamestnal sa ako programátor vo výpočtových strediskách štátnych podnikov Stavoprojekt a Hydrokonzult. S pádom komunizmu rozbehol spolu s bývalými kolegami softvérovú spoločnosť Proces, ktorej sa darí dodnes.
Keď v roku 1990 jeho kamarát prišiel o prácu, myšlienka racionalizácie výživového rebríčka Slovákov opäť ožila. Ján Lunter vtedy navštívil Japonsko, aby sa o tofu a jeho výrobe dozvedel úplne všetko. O rok nato rozbehol vo veľkom vlastnú výrobňu – vtedy ako prvý a jediný producent v bývalom Československu. Spolu s dvomi spoločníkmi po večeroch upravovali pivnicu jeho rodinného domu.
Keďže pokusy na získanie úverov z banky končili neúspešne, štartovaciu investíciu vo výške vtedajších 200-tisíc československých korún potiahli výnosy z podnikania vo firme Proces. To, čo zahraničná konkurencia nakupovala draho, si Lunterovci vyrobili sami. Prvých 25 kíl bieleho rastlinného syra predal začínajúci podnikateľ na ulici oproti bývalému Prioru v centre mesta. Vďaka tofu a sójovým výrobkom udávala Alfa Bio stravovacie trendy nielen u vegetariánov.
Z konzumácie zdravých potravín sa časom stala móda. Firma sa postupne presťahovala z pivnice domu do budovy bývalej strojovo-traktorovej stanice, až si napokon vydražila areál hutníckeho materiálu, kde si vybudovala moderné výrobné priestory. V Alfa Bio v súčasnosti vyrobia denne okolo šesť ton rôznych výrobkov – tofu, nátierky, salámy, jaternice, párky či mlieko. Portfólio produktov sa stále rozrastá a inovuje, aktuálne ich je viac ako 30.
Po rokoch v biznise sa Ján Lunter púšťa do politiky. Na najbližších päť rokov totiž zasadne do čela Banskobystrickej župy po tom, čo ako nezávislý kandidát v novembrových voľbách porazil Mariána Kotlebu z Ľudovej strany naše Slovensko.