Divoká privatizácia, žiadne hypotéky a vysoká nezamestnanosť. Aj také bolo Slovensko pred 25 rokmi. Za uplynulé štvrťstoročie sa u nás síce zvýšila životná úroveň, no teraz sa priemerný Slovák trápi s hypotékou na krku, podpriemerným zdravotníctvom, no a ak sa pustí do podnikania, tak je to ako na horskej dráhe.
„V roku 1993 si Slovák nemohol zobrať hypotéku, lebo taký produkt ešte banky nemali v ponuke z dôvodu vysokých úrokov a nedostatku zdrojov s dlhou lehotou splatnosti, byty a domy boli výrazne lacnejšie,“ opisuje situáciu počas zrodu samostatnej republiky odborník z Obchodnej fakulty na Ekonomickej univerzite v Bratislave Ľuboš Pavelka. No na druhej strane podľa prepočtu stál v tom období trojizbový byt v Petržalke približne 350-tisíc korún. Dnes je to už viac ako desaťnásobok.
Kupujeme viac
Napriek tomu si v dnešnej dobe môže Slovák zo svojej výplaty kúpiť viac, akurát samotné produkty majú už menšiu životnosť. Už nie je tajomstvom, že pračka, ktorú si zadovážime teraz, vydrží o niekoľko rokov menej ako tá zo začiatku 90. rokov. Niektoré produkty, ako napríklad mobilný telefón, dokonca vydržia len tie dva roky, čo majú záruku. Slováci teda v súčasnosti musia do vybavenia svojej domácnosti investovať častejšie ako v roku 1993. Z peňaženiek Slovákov vtedy neubúdali takisto ani peniaze za zubárske či iné lekárske zákroky. Avšak podľa údajov štatistického úradu sa v roku 1993 pohybovala priemerná mzda na úrovni 178,50 eura. V súčasnosti to je 944 eur.
Neistá situácia panovala aj na poli zamestnávania. Kým dnes Slovensko atakuje historické hranice úrovne nezamestnanosti, pred 25 rokmi dosahovala okolo 13 percent.
Exministerka financií Brigita Schmögnerová vidí za stratou pracovných miest Slovákov najmä konverziu vojenského priemyslu, prepad baníctva a železiarstva či rozpad štátnych podnikov a poľnohospodárskych družstiev. Podľa nej priemerného Slováka v tom čase zachránili len úspory, ktoré si za roky nazhromaždil. „V týchto rokoch už bežala takzvaná transformačná recesia, charakterizovaná vysokou nezamestnanosťou. HDP poklesol pod úroveň z roku 1989,“ dodáva Schmögnerová pre HN. Dnes sa zmenilo nielen číslo, ale aj charakter nezamestnaných. Kým podľa ekonómov boli ľudia v tom období vďační za akúkoľvek prácu, dnes už zostávajú bez zamestnania skôr občania s nižším vzdelaním či bez kvalifikácie. Za spomínaný stav však môže aj pokles hospodárstva, ktoré v roku 1993 dosiahlo úplné dno.
Vzostup podnikania a tunelovania
„Úspory obyvateľov boli vtedy znehodnotené, rástli ceny energií a iných vstupov do podnikania,“ konštatuje Martin Valentovič, analytik think tanku M.E.S.A. 10. Práve podnikanie je ďalším úskalím začiatku 90. rokov. Kvôli rozsiahlym legislatívnym dieram bolo umožnené investičným fondom tunelovať minoritných akcionárov firiem, takisto sa našli aj špekulanti, ktorí využili priestor pre podvody v súvislosti s menovou odlukou. Špecialitou daného roku bola aj privatizácia majetku najmä v prvej a druhej vlne, počas ktorej pripravili niektorí jedinci o majetok drobných akcionárov. Pavelka v tejto súvislosti však pripomína, že dnes sa najmä z dôvodu trestnoprávnej zodpovednosti nedá k takýmto krokom pristupovať.
Avšak bývalá šéfka rezortu financií označuje práve súčasné podnikateľské prostredie ako „mäkké“, hlavne pre nízke mzdy a dane. Napriek tomu, že od deravej prvotnej legislatívy prešlo 25 rokov, stále nás trápi zlá vymožiteľnosť práva, korupcia, vysoké ceny energií či ešte stále zaostávajúca infraštruktúra. A nezostalo iba pri zovšeobecňovaní. Podľa Schmögnerovej môžu za deformované podnikateľské prostredie aj finančné skupiny, ktoré podnikajú na hrane zákona a korumpujú verejný sektor. „Pracovné podmienky sa v súkromnom sektore pre veľkú časť zamestnancov stali ťažko znesiteľné, spoločenská zodpovednosť podnikov je iba PR,“ hodnotí súčasnosť politička.
Našli sa aj pozitíva
Na druhej strane sa na podnikanie v časoch minulých nezosunula od odborníkov len vlna kritiky. Valentovič označuje vtedajšie podmienky na podnikanie za historicky najlepšie. Upozorňuje však, že to určite nebolo spôsobené kvalitou samotného podnikateľského prostredia, ale skôr žiadnou konkurenciou, čo viedlo k obrovským príležitostiam. Tie sú už v súčasnosti neopakovateľné. „Išlo o dočasný stav, ktorý trval len veľmi krátko,“ dodáva. Keď v tom období začínajúci podnikateľ objavil chýbajúci produkt na trhu a vďaka otvoreným hraniciam sa mu ho podarilo dostať na pulty našich obchodov, mal vyhraté. Podnikaniachtivým začiatkom 90. rokov nebránili napríklad ani registračné pokladnice, bez ktorých sa už dnes obchodník nemôže ani pohnúť.
Ani biznis či bežný život priemerného Slováka nie je len o dobre nastavených legislatívnych podmienkach, ale aj o tom, aké hodnoty začal na svojom počiatku národ budovať. Nastavenie správnych hodnôt, ktorými by sa riadili podniky, zamestnanci, ale aj zákonodarcovia, by sa postupne premietlo do rýchlejšieho hospodárskeho rastu. „Starý systém sa zrazu zrútil a bolo potrebné rýchlo niečo robiť. Pri nečinnosti by sa situácia rýchlo vymkla z rúk a hrozilo by masové rozkrádanie,” vysvetľuje svoju teóriu analytik.
Podľa neho nezaimplementovanie hodnôt čestného prístupu, spravodlivosti a potlačenia rozkrádania pociťujeme dodnes. V minulosti sa kládol väčší dôraz na materiálne veci – iba v ich dôležitosti sa dokážeme stále zhodnúť.
Aj napriek tomu označujú rok 1993 za silný pre podnikateľské príležitosti. Karta sa obrátila až o niekoľko rokov neskôr, na sklonku milénia, keď sa začali v slovenskom biznise objavovať javy ako výpalníctvo, zastrašovanie, klientelizmus či dodnes neslávne známa korupcia. Preto toto obdobie niektorí ekonómovia zasa označujú za historicky najhoršie pre podnikateľov.
Na záver sa však dá zhodnotiť, že ľudia bez vlastnej strechy nad hlavou a s pretrvávajúcimi ochoreniami sa v dnešnej dobe majú horšie ako pred 25 rokmi. Aj keď je dnes len málo ľudí, ktorí by si želali návrat do týchto rokov, stačí si pripomenúť, že za cenu dnešnej štvťky masla si v roku 1993 mohli zákazníci kúpiť až kilogram.