Arizácie vrhajú tieň na Slovensko dodnes, väčšina ich aktérov sa po vojne nedostala ani pred súd

Svojím výskumom zapĺňate biele miesta v téme arizácie. Mala tá slovenská špecifiká?

Arizácie mali špecifiká v každej krajine alebo na každom území, kde sa vykonávali. Jasné, že aj ľudácky režim k nim pristúpil po svojom – po tom, čo už v októbri roku 1938 jeho predstavitelia deklarovali, že chcú robiť protižidovskú politiku. Arizáciu ľudáci vnímali ako jej súčasť. Prakticky na všetkých územiach pod vplyvom nacistického Nemecka a pod kontrolou jeho spojencov však arizácia prebiehala špecificky.

Sme smutne známi tým, že sme Nemcom platili za odvoz Židov. Boli u nás tvrdšie aj arizácie?

Ťažko sa to dá takto jednoznačne zhodnotiť. V prvom rade treba povedať, že arizácia bol širší proces, ako si verejnosť bežne predstavuje. Nešlo len o nových majiteľov bývalých židovských obchodov, ako to bolo vykresľované vo filme alebo v literatúre.

Máme teda o arizácii zúženú predstavu pod vplyvom Obchodu na korze?

Áno, v skutočnosti zahŕňala všetky druhy majetku. Okrem firiem a podnikov, ktoré tvorili iba istú časť toho procesu, tam spadali aj domy a byty, poľnohospodársky majetok, drobné hnuteľnosti, vklady v bankách, predmety z drahých kovov...