Ktovie. Keby ho pred takmer 70 rokmi popravili, možno by sme ho dnes oslavovali ako slovenského národného hrdinu. A veľkoryso mu odpúšťali morálne prešľapy, ktorých sa dopustil ešte pred väzením. Dejiny však rozhodli inak.
„Mrzí ma, že som vám nikdy nepovedal, ako vás mám rád. Emócie a emočné výlevy sa však u nás v rodine nepestovali.“
Ako spomína Branislav Kinčok, historik z Ústavu pamäti národa, dokázal napríklad veľkoryso odpustiť svojim spoluväzňom Novomeskému, Okálimu či Holdošovi, hoci každý jeden z nich ho počas mučenia zradil. Na rozdiel od neho.
„Tvrdil, že emócie do politiky nepatria, ale myslím si, že to bola aj jeho ľudská črta. City držal na uzde a chýbala mu aj väčšia empatia,“ tvrdí český historik Michal Macháček, ktorý o ňom vydal monografiu s prostým názvom – Gustáv Husák. A ktorý si spoločne s inými expertmi kladie otázku: kto bol on vlastne zač?
Kňaz komunizmu
„Čo človeku osoží, že získa hoci aj celý svet, keď pri tom stratí dušu?“ Domáca úloha gymnazistu Augustína (tak znelo Husákovo krstné meno) v podobe úvahy na známy biblický výrok patrí k bádateľským plodom Michala Macháčka a zároveň je jednou z pomôcok k pochopeniu osobnosti chlapca z Dúbravky, ktorý ako 15-mesačný stratil matku, vyrastal v chudobnej katolíckej rodine a doliehala na neho sociálna nerovnosť prvej Československej republiky.
Niet sa prečo až tak diviť, že Ježišove slová vykladal ako kritiku kapitalizmu a vykorisťov...
Zostáva vám 85% na dočítanie.