Práca vedcov z austrálskeho Black Dog Institute sa pritom pýši tým, že je vôbec najrozsiahlejším výskumom o vzťahu medzi cvičením a mentálnym zdravím, ktorý kedy vznikol. V hľadáčiku mala 34-tisíc obyvateľov Nórska a sledovala ich po celých jedenásť rokov. Týždeň čo týždeň vedcom dobrovoľníci referovali o tom, ako dlho cvičili, s akou intenzitou a ako sa duševne cítili, či na sebe pozorovali známky depresie alebo úzkosti, píše xman.idnes.cz.
Výsledky, ktoré vydal magazín American Journal of Psychiatry, sú jednoznačné - a optimistické. Dokladajú, že pred epizodickými depresiami ochráni záplavou endorfínov hoci len hodina cvičenia týždenne. A navyše, nemusí to byť aeróbna aktivita, symptómy depresie na sebe pozorovali menej ako chronickí lenivci aj ľudia, ktorí si za aktivitu zvolili napríklad dlhé prechádzky stredným tempom.
Autori výskumu zhŕňajú, že odporcovia cvičenia z radov respondentov mali o 44 percent vyššie riziko, že sa u nich depresie objavia, než ich kolegovia, ktorí cvičili hodinu až dve týždenne. A že keby ľudia venovali cvičeniu hodinu týždenne, bolo by to prevenciou 12 percent prípadov depresií.
"Už nejaký čas vieme, že cvičenie hrá úlohu pri liečbe symptómov depresií. Teraz sme však boli prvýkrát schopní kvantifikovať preventívny potenciál fyzickej aktivity, pokiaľ ide o zníženie budúcej miery depresie, " uviedol Samuel Harvey z autorského tímu.
A samozrejme, pretože aj vedci vedia, že ľudia ocenia jednoduché riešenia, Harvey dodáva: "Zistenia sú vzrušujúce preto, že dokazujú, že významnú ochranu proti depresii môžu zaručiť aj relatívne malé dávky fyzickej aktivity, od jednej hodiny týždenne." Popravde však priznáva, že medzi cvičením a úzkosťami štúdia rovnakú súvzťažnosť nenašla.
Server Business Insider pritom dodáva príklady niekoľkých výskumov, ktoré prínosy cvičenia vo vzťahu k duševnému zdraviu priniesli ešte pred austrálsku štúdiou. Patrí medzi ne napríklad práca z British Journal of Sports Medicine, ktorá sa týkala pacientov trpiacich vážnymi depresiami. Jej autori ich vyslali chodiť na pás, na iba tridsať minút, zato však po desať dní. Na záver experimentu mohli konštatovať, že aj tak mierna aktivita "bola dostatočná na to, aby vyprodukovala klinicky relevantné a štatisticky významné zníženie depresie".
Aktuálna štúdia z magazínu Journal of Physical Therapy Science potom naznačuje, že aeróbne cvičenie pomáha redukovať hladiny telesných stresových hormónov, ako je kortizol a adrenalín.
"Bežecké" bunky sú väčšie a lepšie
Iná nová štúdia, zverejnená v magazíne Scientific Reports, prínosy cvičenia preskúmava z neurologického hľadiska. Denník The New York Times ju uvádza vysvetlením, že ľudský mozog, rovnako ako mozog väčšiny zvierat, nie je statický, ale vyvíja sa. Procesom zvaným neurogenéza vznikajú nové neuróny, vytvárajú sa nové nervové spojenia. Vie sa pritom, že neurogenézu je možné ovplyvniť, napríklad cvičením.
"Mnohé štúdie preukázali, že mozgy laboratórnych hlodavcov, ktoré boli fyzicky aktívne, produkujú dvakrát až trikrát väčší počet nových buniek ako tie hlodavce, ktorí boli bez pohybu," zhŕňa The New York Times.
Doteraz však nebolo známe, či sa nové bunky, ktorých produkciu cvičenie podporuje, nejako líšia od nových neurónov v mozgoch neaktívnych jedincov.
Odpovedať sa na to pokúsila práve štúdia zo Scientific Reports. Jej autori si vzali myšie samce, ktorým injekciou podali substancie, ktoré dokážu sledovať novo vytvorené neuróny a novovybudované synapsie a spojenie. Polovici myší potom dopriali beh, druhej polovici bol nariadený kľudový režim. Potom sa vedci pozreli, čo sa hlodavcom deje vnútri lebiek.
Hlodavce cvičenci mali, a to už vedci zaznamenali bez prekvapení, oveľa viac nových buniek, hoci mali za sebou len týždeň riadených behov. Lenže nové neuróny tiež vyzerali inak, a to už objavné zistenie bolo. Boli väčšie, dozrievali omnoho rýchlejšie a boli oveľa lepšie integrované do mozgového systému, s viacerými napojeniami do častí mozgu, ktoré sa podieľajú na priestorovej a inej pamäti.
A líšili sa ešte v jednom ohľade, ukázali sa byť menej reaktívne na neurochemické podnety. Boli pokojnejšie a menej náchylné na vzruchy než nové neuróny v mozgoch záhalčivých hlodavcov.
Pri tomto zistení však práca končí a štafetový kolík odovzdáva štúdia ďalším. Vedci nevedia, čo odlišnosť v bunkovej štruktúre a spojenie vnútri mozgu znamená pre jeho funkcie. Je však dokladom, že mozgové bunky vyprodukované v podmienkach fyzickej aktivity sú nielen kvantitatívne odlišné, ale nesú tiež odlišné kvalitatívne črty. A že sa ony rysy prejavia veľmi rýchlo po tom, čo jedinec cvičenie podstúpi.
Pokiaľ však ide o pamäť, hovorí štúdia jasnou rečou. Odhalila, že sa nové bunky fyzicky aktívnych myší prepájajú s časťami mozgu, ktoré zodpovedajú práve za pamäť. To dáva šancu, že by mohli hrať úlohu pri poškodeniach dotknutých partií napríklad stratou pamäti alebo demenciou.
Aj táto štúdia tak dáva za pravdu blogu Harvard Medical School, ktorý hovorí, že cvičenie "je kľúčom k zdravej hlave rovnako ako k zdravému srdcu".