Nestačí spať v noci šesť a pol hodiny, je potrebných najmenej osem hodín alebo osem a pol hodiny, píše taliansky denník La Repubblica.
Nedostatok spánku je už známym faktorom prispievajúcim k riziku vzniku obezity, pretože dochádza k vykoľajeniu tvorby hormónov regulujúcich chuť k jedlu. Britskí experti z londýnskej Kráľovskej univerzity prispeli svojím dielom k pochopeniu mechanizmu, ktorý znamená súvislosť medzi lôžkom a váhou.
Ľudia, ktorí spia viac, vykazujú menší záujem o sladké jedlá a sacharidy. Presnejšie povedané: ten, kto viac spí, si nakoniec vyberá počas týždňa zdravšie pokrmy a denne zje v priemere o desať gramov cukru menej ako ten, kto spí málo.
"Predĺžený spánok vedie k redukcii spotreby skrytých cukrov, tých, ktoré sa v priemysle pridávajú do jedál, cukrov obsiahnutých v mede, sirupoch a džúsoch. Z toho vyplýva, že prostá zmena životného štýlu môže skutočne pomôcť tomu, aby sme jedli zdravšie," uvádza doktorka Wendy Hallová.
Vedci uskutočnili štúdiu s 21 dobrovoľníkmi, ktorí spali menej ako sedem hodín za noc. Ľudia, ktorí sa zúčastnili pokusu, dostali inštrukcie, ako zmeniť návyky tak, aby dlhšie spali. K radám, ktoré dostali, patrilo odoberať sa na lôžko vždy v rovnakú hodinu a predtým sa snažiť relaxovať či pred spaním nepiť kávu a nekonzumovať nevhodné jedlá.
V priebehu štúdie, ktorej realizácia trvala týždeň, sa účastníkom experimentu v priemere podarilo dosiahnuť nočný spánok dlhší o 90 minút. A podľa denníkov o stravovaní, ktoré si títo ľudia viedli, sa koncom týždňa "extra" spánku ukázalo, že v porovnaní so začiatkom štúdie jedli menej cukrov a sacharidov. Naopak žiadna zmena nebola registrovaná u kontrolnej skupiny, ktorá počet hodín spánku nezvýšila.
"Doba a kvalita spánku sú prvky, ktoré predstavujú zvýšený záujem pre verejné zdravie a sú označované za rizikové faktory pre najrôznejšie choroby," uvádza šéf výskumu Haya Al Khatib. "Preukázali sme, že spacie návyky môžu byť u zdravých dospelých jedincov relatívne ľahko upravené. Chceme prehĺbiť náš výskum dlhodobými a podrobnejšími štúdiami, najmä medzi obyvateľstvom vystaveným viac obezite či kardiovaskulárnym chorobám," dodáva.
Ďalším rizikovým faktorom pre obezitu zrejme môže byť aj to, keď muži jedia sami. Nedávna štúdia Soulskej univerzity ukázala, že muži, ktorí jedia osamote, majú o 45 percent vyššie riziko obezity a sú viac vystavení nebezpečenstvu vysokého krvného tlaku a cholesterolu. Podobný jav možno pozorovať aj u žien, ale u mužov sú údaje alarmujúce.
Vedci sledovali vzorku 7725 dospelých, ktorých sa pýtali, ako často jedia sami. Tí, ktorí tak robili pravidelne, na tom boli rozhodne horšie ako tí, ktorí stôl s niekým zdieľali. Samotári majú nezdravé stravovacie návyky, jedia rýchlo a vyberajú si mastné a kalorické jedlá.
Vedci sa sústredili predovšetkým na to, s akou pravdepodobnosťou (asi 64 percent) muži trpia metabolickým syndrómom (súhrn rizikových faktorov alebo chorôb, ktoré sa často vyskytujú spoločne a ktoré vedú k predčasným komplikáciám zdravotného stavu). U žien, ktoré jedli samy, bola pravdepodobnosť vzniku tohto syndrómu len 29 percent. Jesť v dobrej spoločnosti je teda zdravý zvyk. A srdce nám poďakuje.