Návod na spomalenie starnutia. Ako prežiť dlhý a zdravý život

Nemusím veľa, stačí dobre – znie názov výbornej (a fakt vtipnej) inscenácie od divadla Skrat. Mnohí presne tento postoj uplatňujú voči svojmu životu.

Bohémsky vyhlasujú, že kvalita stačí, kvantitu netreba. Kto by však mohol čokoľvek namietať voči stavu, keď sa kvalita spojí s kvantitou? Otázka znie, ako to dosiahnuť.

Diagnóza: ľahostajnosť

Na úvod smutný fakt. Slováci mrhajú svojím potenciálom viac než okolité národy. Priemerná dĺžka života v našej krajine je podľa Zdravotného profilu Slovenska za rok 2021 76,9 roka, čo je takmer štyri roky pod priemerom EÚ.

No nejde len o kvantitu. Rovnako biedne sme na tom s kvalitou. Dlhodobo sa ocitáme aj na najnižších európskych priečkach v rámci dĺžky života v zdraví, čo sa podpisuje aj pod to, že sa subjektívne cítime najstarší spomedzi všetkých Európanov. To nám svojho času aj vynieslo nelichotivý prívlastok: najmladší starci Európy.

A pozitívne nie sú ani trendy. Kým spotreba tabaku u dospelých vo väčšine krajín Únie za posledné desaťročie klesla, na Slovensku zostala stabilná.

Doslova katastrofálne sme na tom s pohybom, množstvom soli a kvalitou stravy celkovo – s tým súvisí aj jedna z najvyšších úmrtností na rakovinu (najmä druhy ovplyvniteľné životným štýlom) a kardiovaskulárne ochorenia.

A kým v oblasti detskej obezity sme ešte pred pár rokmi boli dávaní za príklad, tie isté deti – medzičasom dospievajúci či dospelí – svojou hmotnosťou už dostali Slovensko do nadpriemerného pásma.

Inými slovami: našinec robí všetko pre to, aby kvalitu i kvantitu svojho života posúval do radikálne nižších hodnôt, než sú tie, aké by mohol dosahovať vďaka génom či zdravotnej starostlivosti.

Skúsme, či svetlo do močiara našej ľahostajnosti dokážu vniesť tí, ktorí sa štatistikám vymykajú.

Tajomstvo hnevu

„Pán Boh, mlieko, med, cesnak a nehnevať sa.“ Na týchto päť pilierov dlhovekosti verí 102-ročný František Marek. A jeho len o rok mladší priateľ Karol Steklý tvrdí zas toto: „Vyhýbať sa zlosti a nenávisti, to je moja zásada.“

A na ono „nehnevanie sa“ v skutočnosti prisahajú všetci, ktorí sa v primeranom mentálnom i fyzickom zdraví dožili aspoň osemdesiatky.

Rozhodne by sme teda túto radu preverenú praxou nemali len tak opomenúť, no zároveň si ju aj trochu rozpitvať.

Lebo súčasní psychológovia tvrdia navonok úplný opak: človeka 21. storočia vraj o fyzické i psychické zdravie len máločo oberá natoľko, ako neschopnosť vyjadriť svoj hnev.

V rozhovore pre HN magazín to povedal aj psychiater Pavel Černák, bývalý dlhoročný riaditeľ Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok.

„Moderný človek má problém s emóciami: s tým, ako ich vyjadrovať. Najmä tie, ktoré súvisia s hnevom, odporom, frustráciou, nespokojnosťou, so zlosťou, s agresivitou. Ľudia majú problém vyjadriť hnev pri psychickom zranení, pri zážitku porážky, devalvácii a podobne. Ukladajú ho do seba. A tieto dva fenomény – strata a potláčanie hnevu – sú psychodynamickým zák...