Viac ako dvesto. Presnejšie 206 kostí nás drží v dospelosti pohromade. Kým niektoré sú drobunké a dlhé len niekoľko milimetrov (ako napríklad strmienok v uchu), iné prekvapia svojou dĺžkou a odolnosťou (trebárs stehenná, ktorá je pevnejšia ako oceľ či betón a pritom 50-krát ľahšia).
Dômyselnou skladačkou sú naše ruky, každá zložená z 27 kostí, len o jednu menej má pozoruhodné chodidlo, aj vďaka ktorému sme sa mohli vzpriamiť a rozbehnúť dobýjať svet. Bez nich by sme boli doslova len handrovými bábikami neschopnými pohybu.
Každú kosť tvoria kostné bunky, takzvané osteocyty, poukladané v akýchsi dutinkách, ktoré sú vzájomné poprepájané drobnými kanálikmi.
Osteocyty sa okrem iného podieľajú na uvoľňovaní minerálov z kostného tkaniva a tým na regulácii hladiny vápnika v tele. Sú tiež v podstate pokojovým štádiom osteoblastov – kostných buniek, ktorá vytvárajú samotnú kostnú hmotu. Tú tvorí organická zložka, takzvaný osteoid, do ktorej sa ukladajú anorganické minerálne látky vrátane vápnika.
Jej zloženie, respektíve pomer medzi jednotlivými zložkami sa v priebehu života mení: v detstve a mladosti máme kosti pružnejšie, pretože prevládajú tie organické, v starobe sa podiel anorganických zložiek zvyšuje.
Kým je všetko tak, ako má byť, rez kosti vyzerá ako veľmi hustá porézna špongia. Ako starneme, štruktúra „špongie“ sa čím ďalej, tým viac rozvoľňuje a rozstupy medzi jednotlivými dierami v nej sa zväčšujú. Je to normálny a prirodzený jav.
„Kosť nie je statický orgán, je to dynamický prebiehajúci proces medzi novotvorbou a odbúravaním. Ako sa kosť vyvíja, sú bunky, ktoré ju tvoria, a sú bunky, ktoré ju odbúravajú. Ide o vyvážený proces, ktorý trvá dlhší čas,“ vysvetlil v rozhovore pre magazín Téma Juraj Payer, prezident Slovenskej spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí.
Približne do tridsiatky prevláda novotvorba kostného tkaniva nad odbúravaním, zhruba po štyridsiatke sa pomer otáča. Problém nastáva, keď sa tento proces zrýchli a kosti nám „spriesvitnievajú“ rýchlejšie, ako je norma. Správne predpokladáte, že ide o osteoporózu, asi najväčšieho strašiaka pre stav kostí.
Pozrieť sa kostiam na zúbok
Hoci sa jej (oprávnene) obávajú najmä ženy v menopauze, rozhodne nejde o čisto dámsku záležitosť. Podľa Medzinárodnej nadácie pre osteoporózu sú totiž práve muži tým skutočne slabším pohlavím, pokiaľ ide o zdravé kosti: pripadá na nich až tretina zlomenín stehennej kosti a osteoporóza u pánov je oveľa závažnejšia, pretože úmrtnosť po zlomenine do roka dosahuje 37 percent. To je dvakrát viac ako u žien.
Navyše obe pohlavia majú spoločné rizikové faktory ako vyšší vek, rodinná anamnéza či zlomenina po päťdesiatom roku života. U mužov je významným rizikovým faktorom aj takzvaný hypogonadizmus, ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.