Zabijaci imunity. Zlozvyky, ktoré nás ničia

Opäť je tu obdobie roka, keď sa so sychravým počasím a chladnými dňami skloňuje slovo imunita a napĺňať ordinácie lekárov s prechladnutím a chrípkou.

Nezvaní návštevníci našich útrob. Kedy parazity spôsobujú problémy

Reklamy všetkého druhu sa nás (okrem nutnosti zaoberať sa Vianocami viac ako mesiac pred samotnými sviatkami) snažia presvedčiť, že je potrebné náš imunitný systém tým či oným posilňovať. No skúsme sa na to celé pozrieť trochu z iného uhla.

Pretože našu vnútornú armádu, ktorá nás chráni pred vírusmi či baktériami, neraz namáhame viac tým, čo robíme, ako tým, čo nerobíme. Akí sú teda tí povestní „zabijaci“ našej imunity? A ktoré (neraz) jednoduché kroky nám môžu pomôcť ochrániť sa aj bez míňania peňazí navyše?

V našej galérii sa tiež dozviete, čo sú oslabovači imunity:

Choroby z nevyspatia

Prvým je činnosť, ktorá je aj podľa mnohých odborníkov jednou z najpodceňovanejších a pritom môže mať nebývalý dosah nielen na imunitu ako takú. Spánok.

Kým pred priemyselnou revolúciou sa ľudia v posteliach prehadzovali obvykle maximálne zo strachu pred vylúpením, po vynájdení žiarovky a zavedení umelého osvetlenia si z času na nočný oddych ukrajujeme sami a dobrovoľne.

Priemerná dĺžka spánku sa odvtedy skrátila o takmer hodinu a pol, čo nie je málo. A prečo je spánok taký dôležitý? Hoci absolútne presný účel nutnosti tohto druhu oddychu nepoznáme, vedci stále odhaľujú jeho nové funkcie. Jednou z nich detoxikačná.

„Odborníci zistili, že mozog myši vyplavuje odpad počas spánku dvadsaťkrát efektívnejšie ako počas bdelosti. Podľa štúdie v Science z roku 2013 sa mierne scvrkne a tekutiny v ňom prúdia oveľa efektívnejšie,“ povedal v rozhovore pre HN magazín Tomáš Eichler z Výskumného inštitútu molekulárnej patológie vo Viedni.

„Podľa ďalšej teórie spíme pre lepšie formovanie spomienok a učenie. Až do roka 2017 sme o tom nemali priamy dôkaz. Prepojenia medzi nervovými bunkami zosilnené počas bdelosti sa prerieďujú v procese spánku. Ponechajú sa len podstatné na formovanie pamäťovej stopy. Ostatné sa uvoľnia na vytváranie nových spojení. Vynulovanie spôsobí, že sa cítite svieži,“ dodáva. Z hľadiska imunity je však nezastupiteľná práve detoxikačná funkcia.

„Podľa štúdií je doba spánku pod päť hodín spojená so šesťdesiatpercentným vyšším výskytom hypertenzie, po ôsmich až desiatich rokoch sledovania,“ vysvetlila pre portál iDNES.cz odborníčka na výskum spánku a spánkovú medicínu Jana Vyskočilová.

Svetová zdravotnícka organizácia už pred niekoľkými rokmi upozornila, že nočné bdenie a následné dospávanie počas dňa je pravdepodobným spúšťačom rakoviny. Dôvodom je zmena biologického rytmu človeka. A trpia ňou nielen dobrovoľnej ponocujúci, ale i tí, ktorí vykonávajú zamestnania po zotmení.

„Tí, ktorí pracujú aj v noci, majú oproti ostatným väčšie problémy so spánkom aj v dôchodku,“ citovala BBC profesora Derka-Jan Dijka z výskumného ústavu v juhovýchodnom Anglicku.

Nespavosť alebo časté nočné prebúdzanie spôsobuje vyplavovanie stresových hormónov, čo vedie k vyššiemu riziku infarktu, mŕtvice, cukrovky, ale aj k častejším poruchám imunity. Vplyv to má aj na ľudskú psychiku. Nespavosť totiž úzko súvisí s depresiami a úzkosťou.

Ruku na pás

V neposlednom rade nedostatočný spánkový oddych súvisí aj s ďalším zabijakom imunity – obezitou a nevhodnou stravou. Nespavosť má totiž vplyv na rovnováhu organizmu a na tvorbu hormónov, ktoré pomáhajú regulovať hmotnosť. Príkladom môže byť leptín, ovplyvňujúci pocit sýtosti....